Slovenská komora architektov
Späť na všetky informácie

25 ROKOV SLOVENSKEJ KOMORY ARCHITEKTOV

Časopis H.O.M.i.E, TEXT: LUCIA PACEK HALMOVÁ FOTO: ROMAN FERSTL

Slovenská komora architektov oslavuje. Riaditeľka úradu VIERA HANULÁKOVÁ nám povedala, aké sú priority Komory aj aký je stav slovenskej architektúry

S akým cieľom bola založená Slovenská komora architektov? Za jej vznikom stoja viacerí významní architekti, no najmä Eugen Kramár, Štefan Svetko a Štefan Šlachta, ktorí nadviazali na idey Inžinierskej komory, fungujúcej v Československej republike v rokoch 1920 – 1951. Po ´89 bola veľká túžba vykonávať povolanie architekta slobodne a vyvstala aj potreba, aby záujmy architektov presadzovala stavovská organizácia a nie ministerstvo, ktoré malo v nových podmienkach iné úlohy ako v centrálne riadenom hospodárstve. Komora architektov teda preberá funkciu štátnej správy – vedie, eviduje a registruje architektov, no navyše udeľuje autorizáciu svojim členom, chráni ich práva a záujmy a zastrešuje architektonickú obec z hľadiska výkonu povolania. Práve Slovenská komora architektov vznikla ako prvá stavovská komora po páde socialistického zriadenia v krajinách strednej a východnej Európy.

Ktoré sú momentálne vaše klúčové úlohy? Jednou z našich priorít je vytváranie priaznivého legislatívneho prostredia a odstraňovanie administratívnych komplikácií, aby sa architekt mohol kreatívne venovať svojmu povolaniu bez zaťažovania legislatívou. Architektov upozorňujeme na nové povinnosti, ktoré v rámci zákona vznikajú, a na následky s nimi spojené. Ďalšou z našich kľúčových úloh sú aktivity v pracovných skupinách na jednotlivých ministerstvách. Celé desaťročia sa spolupodieľame na novom stavebnom zákone, na zákone o verejnom obstarávaní, na zákone o autorizovaných architektoch či zákone o obecnom zriadení. Veľmi dôležité je pre nás aj dôstojné postavenie architekta v spoločnosti, ktorá by mala k tomuto povolaniu pristupovať s vážnosťou.

Všetko sú to dlhoročné aktivity. Podarilo sa vám niektorú z nich dotiahnuť tak, ako ste si predsavzali? Jedným z našich úspechov je celá oblasť zákona o verejnom obstarávaní. Tento proces síce trval niekoľko rokov, no dnes už môžeme povedať, že legislatívne prostredie pre túto oblasť je veľmi štandardné aj v rámci iných európskych krajín a pre nás uspokojivé. Celá jedna hlava zákona hovorí o súťaži návrhov, s ktorou je spojená vyhláška, veľmi dôsledne pripravovaná v spolupráci s Komorou architektov a previazaná na náš súťažný poriadok. Viacero metodických odporúčaní bolo prijatých na základe podnetov a dlhodobých konzultácií s Komorou architektov.

Ste spokojní s užívaním tohto zákona v praxi? Aplikačná prax je skutočný problém. Je sprevádzaná absenciou politickej a spoločenskej kultúry a pre nás často aj absenciou zdravého rozumu. Veľmi nás mrzí, že na Slovensku stále neexistuje spoločenský tlak, zvlášť na stavby celospoločenského významu, ktoré sa nerobia formou architektonickej súťaže. Komora viackrát na to upozorňovala. Sme presvedčení, že architektonické súťaže sa dajú robiť kvalitne a transparentne. Príkladom je Martinská univerzitná nemocnica, ktorá vyhlásila súťaž a dala dokopy perfektný tím odborníkov. Práve tu vidno, v čom tkvie skutočný význam architekta. On sa totiž nezaoberá len estetikou, ale rieši veci v spoločenských, ekonomických a ekologickoudržateľných súvislostiach.

So spoločenským tlakom sa stretávame pomerne často. Nie je skôr problém s presadením hlasu verejnosti? Obracajú sa na nás občania, ktorí upozorňujú na kontroverzné stavby, no my nemáme kompetenciu stavebného úradu a isté veci nemôžme zmeniť. Tento stav však verejne kritizujeme, komunikujeme so štátnymi inštitúciami a poukazujeme na stavby, ktoré
sú v rozpore so zákonom, s etickým poriadkom alebo so zákonom o verejnom obstarávaní. Naši členovia musia dodržiavať náš disciplinárny poriadok. V prípade, že dochádza k jeho porušeniu, komisia môže udeliť členovi disciplinárny trest, ten najprísnejší je vylúčenie z Komory, a teda strata autorizácie.



VIERA HANULÁKOVÁ
Veľmi dôležité je pre nás dôstojné postavenie architekta v spoločnosti, ktorá by mala k tomuto povolaniu pristupovať s vážnosťou jej prináležiacou.

Presadzovanie zodpovednej architektúry je jednou z vašich kľúčových úloh. Pán Paňák sa na májovom valnom zhromaždení vyjadril, že stav slovenského staviteľstva je čoraz horší. Je to zároveň aj pohľad celej Komory? Žiaľ, jeho pohľad je veľmi realistický a reprezentuje mienku mnohých členov Komory. Jeho referát bol zároveň akýmsi napomenutím architektov, nakoľko sa mienia podieľať na vlne stavebnej nekultúry (a často aj bezočivosti developerov) alebo sa voči nej vymedzia. Architekti sa často ocitajú v procesoch, kde majú len dve možnosti: byť súčasťou projektu alebo ho úplne odmietnuť. Riešime s nimi uzatváranie autorských a licenčných zmlúv, no veľký priestor na vyjednávanie nie je. Tento rok sme napríklad v Cene za architektúru nenominovali bytové domy a máme problémy aj s exteriérmi. Práve tieto kategórie majú totiž potenciál skvalitniť a skultúrniť život verejnosti, no v mnohých projektoch, ktoré sa do týchto kategórií prihlásili, tento rozmer absentuje.

CE∙ZA∙AR 2016




Galavečer Ceny za architektúru 2016. Foto: Robo Hubač




VERNISÁŽ NOMINOVANÝCH DIEL CE∙ZA∙AR




Putovná výstava nominovaných diel sa koná v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica a Nitra.



 

Už druhý rok vyhlasujete cenu Patrón architektúry za osobitný prínos v rozvoji architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. Je to poukázanie na to, ako by sa architektúra mala robiť? Naším cieľom je podporiť tých, ktorí využili všetky možnosti, aby prispeli k zodpovednej architektúre. Snažíme sa touto cestou ukázať poslancom, starostom či verejným vyhlasovateľom, že sa dá urobiť kvalitná, odborná a transparentná súťaž a hodnotná architektúra. Minulý rok túto cenu získal bývalý primátor a súčasná primátorka Leopoldova, ktorí vyhlásili takú dobrú architektonickú súťaž, že dostali najviac návrhov od architektonických ateliérov od vzniku Slovenskej republiky. Vtedy si uvedomíte, že neobstojí argument starostov, že na to nemáme peniaze, je to vec nastavenia. Príprava celého procesu je taká kľúčová a kruciálna, že v konečnom dôsledku môže priniesť množstvo ušetrených zdrojov, nehovoriac o tom, ako dobre môže projekt nakoniec vyzerať.

Súčasný stav sa snažíte zlepšiť aj pripravovaným dokumentom Architektonická politika. Pre koho je určený? Oblasť architektúry, územného plánovania a architektonického dedičstva je taká prierezová, že by sa ňou mali zaoberať viaceré ministerstvá. Tento dokument by mal byť preto určený orgánom štátnej správy a samosprávy, ktoré by konkrétnymi opatreniami mali za cieľ presadenie zodpovednej architektonickej politiky, aby sa zlepšilo životné prostredie, skvalitnili architektonické súťaže a zlepšil súčasný stav. Takýto dokument bol prijatý už v niekoľkých európskych krajinách, nedávno ho schválila aj Česká republika. Ministerstvá musia po niekoľkých rokoch prezentovať, akým spôsobom napĺňali jednotlivé opatrenia.

Jeden z prostriedkov, akým verejnosti prezentujete význam architektúry, je Cena za architektúru CE·ZA·AR. Aké sú pre vás kritériá ocenených diel? CE·ZA·AR je pre nás najviditeľnejší osvetový aj marketingový nástroj. Oceňujeme našich členov nielen za diela, ktoré sú podľa domácej a zahraničnej poroty hodné uznania, no prihlásené dielo musí spĺňať aj zákonné povinnosti, nemôže zasahovať do autorských práv iných členov, musí byť užívaniaschopné a vyznačovať sa zodpovedným prístupom z hľadiska verejného záujmu. Veľký dôraz kladieme na špičkovú medzinárodnú porotu, ktorá si osobne pozrie vybrané realizácie a vypočuje celú genézu toho-ktorého projektu. Môžeme povedať, že napriek mnohým komplikovaným podmienkam a finančným či ľudským limitom sú výkony našich architektov porovnateľné so zahraničnými kolegami.

Ako si môže tieto diela pozrieť verejnosť mimo Bratislavy? V priebehu roka organizujeme v rôznych mestách výstavy, na ktoré pozývame aj miestnych politikov, regionálnych zástupcov, veľkých investorov a zástupcov škôl, pričom sa snažíme tento kultúrny odkaz prezentovať čo najširšej verejnosti na celom Slovensku. Tento rok vystavujeme aj v zahraničných kultúrnych inštitútoch. Pred galavečerom bude RTVS celý týždeň uvádzať dokumentárny cyklus, v ktorom odprezentujeme verejnosti nominované diela a ich architektov tak, aby
boli zrozumiteľné aj pre širšiu verejnosť.

Mohlo by vás zaujímať