CE∙ZA∙AR 2016

CE∙ZA∙AR 2016 POZNÁ VÍŤAZOV

Viac informácií nájdete na https://www.cezaar.tv/.

XV. jubilejný ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR vyvrcholil 6.októbra 2016 v bratislavskej Starej Tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry. Ceny sa už tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér.

Fotogaléria galavečera CE∙ZA∙AR´16

Predstavujeme Vám laureátov CE∙ZA∙AR´16 v jednotlivých kategóriách:

Rodinné domy

Rodinný dom pod Kalváriou, Veľké Úľany

autori: Peter Šercel, Andrej Švec

foto: Tomáš Manina

Dom vo Veľkých Úľanoch ihneď zaujme svojou komunikáciou s okolím. Už v názve odkazuje na iný architektonický artefakt v dedine – unikátnu kruhovú kalváriu na blízkom návrší, ku ktorej obracia svoj pohľad. Dom sa ohľaduplne správa ku zdedeným vysokým stromom na pozemku, pod ktoré sa ukrýva, a zároveň využitím základovej dosky chráni ich koreňový systém. Parafráza klasickej dedinskej strechy reaguje na objekty v priamom susedstve, pričom kombináciou sedlového tvaru a vloženého hranolovitého priestoru vytvára dostatočné zázemie pre nočnú časť na poschodí. Hlavný dolný priestor domu je otvorený pre multifunkčné využitie počas celého dňa a výrazným presklením čerpá vonkajšie svetlo a pozýva do záhrady. Atypický trojuholníkový pozemok donútil autorov vzdialiť dom od križovatky ciest, na ktorej leží, čo je však v konečnom dôsledku jednoznačné plus. Celkový dojem umocňuje pohľad na dokumentáciu pôvodného stavu pozemku, ktorý pôsobí ako nezáživný či priam zabudnutý fľak zeme pri dedinskej ceste.

Bytové domy

Bytové domy – Avana, Stupava

autori: Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová, Juraj Makový

foto: Tomáš Manina

Investor kontroluje výšku stavebných nákladov na meter štvorcový a architekti chcú robiť architektúru. Tak vyzerá východisková situácia pri mnohých bytových projektoch. Autori obytných domov Avana v Stupave z toho vykorčuľovali na úrovni. Namiesto pôvodne plánovanej rekonštrukcie objektov bývalého výrobného družstva sa pustili do novostavby. Výsledkom sú dva bytové domy s menšími, a teda aj dostupnými bytmi pre mladé rodiny. Klasickú uniformnú vizáž panelákovej kultúry narúša hra s výrazne vystupujúcimi balkónmi, loggiami a vkrojenými terasami na najvyššom podlaží. Priestranné balkóny sa navyše stávajú plnohodnotne využívateľným doplnkovým priestorom. Umiestnenie domu vo „vznášajúcej sa“ polohe na pilieroch vytvára nielen príťažlivý vizuálny efekt, ale zároveň ponúka parkovaciu plochu pre obyvateľov. Zasunutím áut pod dom tak ostáva viac miesta pre zelené plochy a detské ihrisko. Typografická hra so šikmými stĺpmi, ktoré odkazujú na zdedený názov objektu Avana, je už len čerešničkou na torte.  

Občianske a priemyselné budovy

Materská škola Guliver

Poľovnícka 3/B, Banská Štiavnica

autor: Richard Murgaš

foto: Lukáš Rohárik, Richard Murgaš

Ak deti nechcú ísť zo škôlky domov, nemusí to znamenať len to, že si obľúbili vychovávateľku. V prípade materskej školy Guliver to určite môže súvisieť aj s tým, že sa v nej cítia dobre. Na to, aby vznikol príjemný a funkčný priestor, tu vplývalo hneď niekoľko faktorov. Na začiatku bola osobná potreba investorov, ktorí hľadali miesto, kam umiestniť vlastné deti. Poskytli preto nedokončený rodinný dom, ktorý sa vstupom architekta zmenil o deväť mesiacov (!) na zariadenie pre deti. Koncept vznikal v komunikácii s budúcou riaditeľkou, čiže pedagogický plán a architektonické riešenia sa od začiatku plodne prelínali. Z pôvodného domu vznikol dvojpodlažný priestor, ktorý však šikovným zasadením do terénu pôsobí jednopodlažne a ostáva teda v prístupnej detskej mierke. Prízemie je venované vstupu a stravovaniu, dielni, bazénu a wellnesu. Na poschodí sú spálne a herne, z ktorých je priamy prístup do záhrady s preliezkami. Po prehliadke objektu neprekvapí, že škôlka má poradovník na tri roky.

Obnova a prestavba

Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach

R.k. kostol sv. Vavrinca, Brutovce 83, okr. Levoča

autor: Tomáš Bujna

foto: Stano Dubík

Rímskokatolícky gotický kostol v obci Brutovce pri Levoči sa nachádza vo výške 863 m.n.m. a je tak najvyššie položeným stredovekým kostolom na Slovensku. Znamená to napríklad aj to, že má do činenia so špecifickými poveternostnými vplyvmi, ktoré sa môžu prejaviť aj ako snežné záveje v interiéri. Rekonštrukciu kostola zo 14. storočia si vyžiadalo zavlhnuté vnútorné murivo a tiež nevyhovujúci stav podlahy. Ľudským faktorom, ktorý dal veci do pohybu, bol príchod nového kňaza. Po odstránení zavlhnutých omietok a podlahy bol najprv vykonaný archeologický a reštaurátorský prieskum. Nasledovala kompletná rekonštrukcia interiéru položením kamenných platní, očistenie empory a osadenie nového schodišťa, rekonštrukcia elektroinštalácie a tiež výroba lavíc až po detaily kovaní na dverách a návrh nových kľučiek. Nad prácou nevisel žiadny dedlajn a ako sám autor tvrdí: „Oprava kostola v takej malej obci si vyžaduje veľa času“. Pri pohľade na kvalitu výsledku to znie ako parafráza porekadla „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“.

INTERIÉR

Obchod Slávica

Laurinská 19, Bratislava

autori: Andrej Olah, Katarína Labáthová

foto: Tomáš Manina

Fenomén temporálnej či dočasnej architektúry privial aj na Slovensko zaujímavé riešenia. Dočasne nefunkčné, no atraktívne budovy ponúkajú možnosť na alternatívne využitia. To generuje dopyt po priestorových konceptoch. O tom, že dočasnosť vôbec nemusí znamenať priemernosť, svedčí aj interiér obchodu Slávica, ktorý v centre Bratislavy ponúka úžitkový dizajn, módu a šperky. Vedomie časového i badžetového obmedzenia tu nebolo hendikepom, ale výzvou. Nosným krokom bolo vyčistenie parterového priestoru mestského paláca od predchádzajúcich stavebných zásahov a návrat k jeho historickej podstate. Odstránenie medzistropu v hlavnej miestnosti vytvára pre vstupujúceho pocit honosného vzdušna. Do výšky odhalených kovových nosníkov priestor tvorí jednoduchá výstavná „white cube“, ktorej úlohou je predovšetkým nechať vyniknúť predajné artefakty. Pri pohľade z ulice interiér Slávice povzbudzuje myšlienku, že historické centrum hlavného mesta nemusí byť nutne len suvenírový Disneyland.   

EXTERIÉR

Prístrešok a lávka na Straníku

kopec Straník pri Žiline

autori: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký

foto: Jana Makroczyová

Do vítanej diskusie o verejných priestoroch, ktorá na Slovensku prebieha, prinášajú autori Prístrešku a lávky na Straníku nový impulz. A síce, že verejný priestor nemusí byť len urbánne územie, na ktorom sa dá kočíkovať či popíjať kapučíno. Ľudia trávia voľný čas aj mimo mesta. To, kam sa vyberú, pritom závisí aj od podmienok, ktoré im lokalita poskytuje. Pôvodný nápad mesta Žilina – postaviť na obľúbenom kopci s krásnym výhľadom a výbornými podmienkami pre vzdušné športy nákladnú vežu – sa podarilo autorom zvrátiť. A to zorganizovaním workshopu pre všetky zainteresované strany. Výsledkom je riešenie, ktoré ohľaduplne vstupuje do prírody a zároveň zohľadňuje potreby návštevníkov. Lávka privádza výletníkov na kopec, pričom „levitovaním“ nad povrchom zeme nezasahuje do chráneného územia. Prístrešok chráni odpočívajúcich a zároveň ich priestorovo oddeľuje od štartovacej plochy pre paraglajdistov. Miesto sa tak stáva naozaj „verejným“ a zároveň je inšpiráciou pre riešenie ďalších miest v okolí.

CENA VEREJNOSTI

CENA VEREJNOSTI

Okrem týchto piatich oficiálnych víťazov bola udelená aj Cena verejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania na webstránke Hospodárskych novín získalo dielo Framehouse, Bratislava od autorov Maroša Fečíka a Filipa Kandravého s počtom hlasov   4 316.

foto: Maroš Fečík

„Interiér postprodukčného štúdia sa nachádza v zrekonštruovanom polyfunkčnom objekte na Miletičovej ulici v Bratislave. Štúdio zaberá plochu 145 m2 rozdelenú do dvoch podlaží. V parteri objektu situovanom do pešieho korza sa nachádza recepcia štúdia. Druhé nadzemné podlažie je rozdelené na priestor pre šéfa a pracovne online a 3D. Doplnkové priestory sú umiestnené hlbšie v dispozícii. Dominantou priestoru ako aj spojovacím prvkom medzi podlažiami je obklad stien z veľkoformátových olejovaných preglejkových platní. Betón sa objavuje na podlahe štúdia, na televíznej stene ako aj recepčnom a strihačskom pulte. Zábradlie schodiska je vytvorené z pozváraných roxorových konštrukcií. Slúži zároveň ako knižnica a nosič interiérovej zelene.“ Maroš Fečík

CEZAAR