Slovenská komora architektov

Zodpovednosť za škodu pri výstavbe a obnove budov

POVINNOSŤ PREDCHÁDZAŤ VZNIKU ŠKODY
Každý je povinný správať sa tak, aby predchádzal vzniku škody. Povinnosť predchádzať škodám je zakotvená v Občianskom zákonníku v § 415 a §417. V tomto princípe je zakotvená jednak občianskoprávna prevencia a jednak občianskoprávna zodpovednosť.

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

OZNAMOVACIA POVINNOSŤ
Obchodný zákonník navyše v § 377 obsahuje špeciálnu úpravu a to tzv. oznamovaciu povinnosť. Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Osobitnú problematiku tvorí vznik škody mimo zmluvných vzťahov, pri vytváraní nových bytových priestorov rekonštrukciou, nadstavbou, obnovou alebo iným zhodnotením obytných budov. Špecifické situácie nastanú ak v súvislosti s touto stavebnou činnosťou bude spôsobená škoda, napr. vlastníkom alebo nájomcom bytov, prípadne iným občanom. V týchto prípadoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420). Za škodu bude zodpovedať ten, kto škodu spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa môže zbaviť len tak, že preukáže, že škodu nezavinil.

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Na zodpovednosť za škodu sa vzťahuje Obchodný zákonník len v tých prípadoch, ak škoda bola spôsobená porušením povinností zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol podľa Obchodného zákonníka, na ktorom sa strany dohodli a tiež na tie prípady, ak bola škoda spôsobená povinnosťou, ktorá nevyplývala zo záväzku ale povinnosti, ktorú stanovil priamo Obchodný zákonník.

V záväzkových vzťahoch môže ísť o škodu (a) spôsobenú zánikom záväzku z obchodného záväzkového vzťahu pre nemožnosť plnenia, (b) spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu, (c) porušením mimozáväzkovej povinnosti.

Porušenie povinností vyplývajúcich z Obchodného zákonníka sa môže týkať škody spôsobenej porušením (a) ustanovení o nekalej súťaží, napr. ochrana obchodného tajomstva , (b) ustanovení o ochrane hospodárskej súťaže, (c) ustanovení o obchodných spoločnostiach, (d) iných ustanovení Obchodného zákonníka.

Povinným subjektom bude ten, od koho možno náhradu škody požadovať, pretože zo zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Podnikateľ bude zodpovedať aj za záväzok, ktorý prevzal ,hoci k porušeniu došlo jednaním tretích osôb, ktoré k splneniu záväzku použil.

Oprávneným subjektom je tá osoba, ktorá má právo požadovať náhradu škody, ktorá bola tiež oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti a škodca sa voči tejto osobe dopustil porušenia povinnosti. Môže ísť o porušenie povinnosti, vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, alebo mimozáväzkového vzťahu.

Na vzniku škody sa môže podieľať aj sám poškodený. V takomto prípade, ak nesplnenie povinnosti povinným subjektom bolo spôsobené konaním poškodeného subjektu alebo preto, že poškodený neuspôsobil (neposkytol potrebnú súčinnosť), nemá na náhradu škody nárok.

V každom prípade bude potrebné zistiť konkrétne okolnosti, za ktorých v príčinnej súvislosti škoda vznikla a posúdiť pomer ich vplyvu na vznik škody a tým súvisiacu náhradu škody.

Podľa Občianskeho zákonníka zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickou, alebo právnickou osobou je postavené na téze, že zodpovedný je každý, kto spôsobuje škodu porušením právnej povinnosti. Predpokladom zodpovednosti je (a) vznik škody, (b) protiprávny úkon, (c) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním a (d) zavinenie.

Škodou sa rozumie majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, predovšetkým poškodenie, strata alebo zničenie veci. Škoda však môže spočívať aj v tom, že poškodený nedosiahol to, čo by bol dosiahol, kedy nebola nastala škodná udalosť, tzv. ušlý zisk. V zmysle Občianskeho zákonníka môže ísť aj o škodu nemajetkovú, napr. na zdraví, alebo na živote. Protiprávnym úkonom treba rozumieť porušenie právnych predpisov ale aj technických noriem, zmluvných povinností a pod. Medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom musí byť vždy príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku. Veľmi dôležitou otázkou je zavinenie, ktoré sa predpokladá (tzv. prezumcia zavinenia). Ten kto škodu spôsobil nesie dôkazné bremeno, to znamená, že je jeho povinnosťou preukázať, že škodu nespôsobil. 

Samostatnou problematikou je zodpovednosť trestná a to vtedy, keď by došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu či už úmyselného, alebo z nedbanlivosti. Dôkazné bremeno by v takomto prípade bolo na žalobcovi.

Obnova budov, rekonštrukcia a modernizácia bytových a nebytových priestorov má svoje špecifiká ako v stavebnej činnosti, tak aj v oblasti právnej. Vyžaduje sa splnenie základných požiadaviek na stavby, ako sú stabilita, bezpečnosť, energetická úspornosť, ochrana zdravia a životného prostredia, ale aj nových užívateľských, funkčných a estetických vlastností budovy. Bude preto potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy, ale aj oveľa precíznejšie postupovať, ako pri uzavieraní zmlúv, tak pri realizovaní stavebnej činnosti s dôrazom na väčšie nebezpečenstvo vzniku škody, ako pri výstavbe nových objektov.