Nový autorský zákon

Vážené kolegyne a kolegovia,
na začiatku letných prázdnin schválila Národná rada SR návrh nového autorského zákona. Po podpísaní prezidentom bol zákon pod č. 185/2015 Z.z. zverejnený 5. augusta v zbierke zákonov (znenie zákona si môžete stiahnuť TU). Účinnosť nadobudne 1. januára 2016. Cieľom koncepcie zákona je podľa gestorského Ministerstva kultúry SR moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym právom, na druhej strane však nemá predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu. Autorský zákon sa má stať základným hmotnoprávnym predpisom v oblasti kultúry a zabezpečiť vyváženie záujmov majiteľov práv, používateľov a širokej verejnosti.

Toľko strohé konštatovanie. Pre architektonickú obec sú v zákone prirodzene najzaujímavejšie ustanovenia, upravujúce architektonické diela a ich ochranu. Na ich výslednom znení sa vo finálnej fáze prípravy zákona podieľali aj zástupcovia našej komory, ktorú pri rokovaniach s generálnym riaditeľom sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR JUDr. Antonom Škrekom, PhD. a riaditeľkou odboru autorského práva ministerstva JUDr. Janou Veselskou zastupovali členovia predstavenstva SKA Ing.arch. Kornel Kobák, Ing.arch. Imrich Pleidel a Ing.arch. Juraj Šujan.

Vzhľadom na to, že pôvodne navrhované znenie neobsahovalo okrem dnešného, čiastočne zmätočného vymedzenia pojmu architektonického diela žiadne ďalšie relevantné referencie na architektonickú tvorbu, pri rokovaniach sme sa sústredili predovšetkým na:

  • kvalitnú definíciu architektonického diela,
  • explicitné vymedzenie „stavby“ ako formy architektonického diela,
  • právo architekta, autora architektonického diela, na autorský dohľad,
  • povinnosť vlastníka stavby, ktorá je architektonickým dielom, žiadať pred stavebným zásahom do diela o súhlas autora,
  • zákaz vyhovovania napodobenín a rozmnoženín architektonických diel, umiestnených na verejnom priestranstve,
  • zákaz voľného reprografického rozmnožovania a šírenia grafického vyjadrenia architektonického diela.

Uvedené zásady sa po rokovaniach so zástupcami ministerstva podarilo dostať do finálneho znenia zákona, ktoré bolo nakoniec národnou radou schválené. Ide najmä o ustanovenia § 3 ods. (2) a (6), § 33 ods. (7) a ods. (8), § 41 ods. (2), § 43 ods. (2), § 52 a bod 3 prílohy č. 1. Definičné ustanovenie architektonického diela v § 3 ods. (6) nového autorského zákona znie nasledovne:
„Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.“

Táto definícia spolu s ďalšími úpravami, uvedenými vyššie, dáva architektom do rúk silný nástroj pri ochrane ich diel. Predpokladom účinnej ochrany je však najmä nespochybniteľné autorstvo, ktoré možno dokladovať napríklad aj registráciou v Registri architektonických diel, vedenom našou komorou a kvalitne nastavené licenčné zmluvné vzťahy. Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že nie každá stavba má atribúty architektonického diela. Ku tejto problematike prinesieme obsiahlejší článok v niektorom z ďalších čísel Informácií SKA.

Ing.arch. Juraj Šujan
člen predstavenstva SKA, predseda pracovnej skupiny pre legislatívu

  Nový autorský zákon 2015 (267,4 KiB, 1 340 hits)


 

CEZAAR