Register diel

Naposledy pridané diela.

98/2018 - Areál bývalých kasární na ul.J. Kréna v Novom Meste Nad Váhom
Autori:
Bohumil KOVÁČ
Lucia ŠTEFANCOVÁ


Základná charakteristika diela:
Základná charakteristika diela: Po uvoľnení kasární na ul. J. Kréna v N. Meste nad Váhom od armády SR mesto obstaralo v Podnikateľskom centre FA STU (zák. 07/PC-FA/2015) za účelom overenia možností nového využitia územia variantnú urbanistickú štúdiu. Primárnym cieľom štúdie bol návrh nového funkčného a priestorového usporiadania územia ako podklad pre aktualizáciu územného plánu. Okrem komplexného urbanistického návrhu je súčasťou štúdie aj regulačný plán ako podklad pre povoľovanie výstavby. Štúdia bola vypracovaná v troch variantoch ako zmiešané územie bývania, vybavenosti , športu a rekreácie. Pre účely bývania boli vymedzené pôvodné ubytovacie kasárenské budovy ako aj nová výstavba na miestach bývalého vojenského zhromaždiska a cvičnej lúky. Štúdia overila možnosti umiestnenia aquaparku resp. mestského kúpaliska. Cieľom urbanistickej koncepcie bolo spriechodnenie územia v priečnom aj pozdĺžnom smere a jeho zapojenie do organizmu mesta. Zachovanie bonitných kasárenských objektov, vodárenskej veže, transformácia kotolne , zachovanie pôvodných alejí, niektorých „artefaktov“ kasárenskej architektúry (fragmenty oplotenia a brána s vrátnicou) sledujú zachovanie genius loci územia, v ktorom kasárne mali dlhodobú tradíciu. V štúdii sú aplikované požiadavky na manažment dažďovej vody v zastavanom území.



97/2018 - CAMPUS STU - architektonicko-urganistická štúdia
Autori:
Bohumil KOVÁČ
Lucia ŠTEFANCOVÁ
Katarína BOHÁČOVÁ
Ivan NEMETH
Michal MARCINOV


Základná charakteristika diela:
Cieľom štúdie bolo poukázať na potenciál vnútrobloku medzi budovami fakúlt STU. Ten autori navrhli ako akademickú viacúčelovú dvoranu, ktorá umožní stretávanie sa študentov a pedagógov viacerých odborov ako aj občanov mesta. Bývalú kotolňu, ktorá je súčasťou diela prof. Kusého, revitalizuje aj jej ozelenenú pobytovú strechu spojenú s lávkami s okolitými budovami využíva ako atraktívny spoločenský priestor. Účelom membránovej konštrukcie je jednak umožniť realizovať akademické podujatia (exteriérové promócie, koncerty súboru Technik, študentské podujatia a pod.) a priniesť jeho zatienenie. Autori sú názoru, že práve STU by mala svojimi realizáciami ísť príkladom v opatreniach na elimináciu globálneho otepľovania - zadržiavanie vody, tienenie a ochladzovanie priestranstiev, zeleň. Vnútroblok je v nárožiach verejne priechodný (diagonálna skratka Radlinského- rozhlas) a tak akademické prostredie má šancu sa integrovať do systému verejných priestorov mesta. Pod vnútroblokom je podzemný parking pre zamestnancov STU. Prvky malej architektúry a krycej membrány prenikajú cez vestibuly budov aj do verejného priestoru mesta. Tým predpolia architektonicky rôznorodých budov fakúlt môžu získať na zjednocujúcej identite STU. Štúdia sa ideovo dotýka aj Nám. Slobody, kde v rozvrhu plôch a trás rešpektuje pôvodnú formu autorov. Na mieste zdecimovanej fontány navrhuje verejnú technickú knižnicu s podzemím ako miesto prieniku akademickej pôdy a verejného priestoru mesta. V širších vzťahoch návrh prináša aj ideu spojenia Rektorátu STU s Campusom – predpokladá skľudnenie komunikácie na Námestí slobody tak aby bola obmedzená len na prejazd MHD, podobne spomaľuje aj Vazovovu ulicu a prepája priestory rektorátu s priestormi gymnázia.



96/2016 - Rekonštrukcia a prestavba obj. č. 4, 5, Jakubovo námestie, Bratislava SÍDLO KONGREGÁCIE A ZARIADENIE PRE SENIOROV
Autori:
Michal LANG
Ján LUKÁČ
Stanislav MELIŠ
Jozef MICHALKO


Základná charakteristika diela:
Zjednotená dvojica historických hmôt sídla Kongregácie do Jakubovho námestia, niekdajšej vojenskej nemocnice, doplnená v dvorovej časti štylizovanou novostavbou s obdobnou mierou a mierkou, no funkciou zariadenia pre seniorov, zároveň vytesňuje medzeru niekdajšieho historického krídla a ponúka prirodzené prepojenie s mohutnejšou historickou hmotou bývalej vojenskej nemocnice osadenej v niekdajšej záhrade.



95/2016 - Vila Mudroňova, Bratislava
Autori:
Ľubomír ZÁVODNÝ
Michal BIELIK
Marek TAKÁČ


Základná charakteristika diela:
Pozemok je značne svahovitý s pomerne veľkým prevýšením a má lineárny charakter. Prístup na pozemok je z jeho hornej, východnej časti, teda z Mudroňovej ulice. Na pozemku je situovaný pomerne úzky dom, ktorý cituje linearitu pozemku svojou hmotou v pomere hlavnej hmoty 1:2. Výškové začlenenie vychádza z konceptu dvoch nadzemných podlaží a ustúpeného podlažia s 50% zastavanosťou oproti spodným podlažiam. Základné hmotové stvárnenie predstavuje jednoduchú obdĺžnikovú hmotu so zaoblenými rohmi s navzájom poposúvanými jednotlivými podlažiami. Jednoduchý blok posunutých podlaží orientovaný pozdĺžnou osou v smere spádnice svahu má plochú strechu s ustúpeným horným podlažím z oboch strán. Táto hmota objektu rodinného domu chce byť jasným vyjadrením vstupu inej ako ortogonálnej formy architektúry do pôvodného prostredia s rešpektovaním väzby na okolitú zástavbu. Dispozičné a prevádzkové riešenie rešpektuje vzťah k svetovým stranám, výhľadom do bližšieho aj širšieho okolia, ktoré určili podiel a veľkosť presklených otvorov k plným stenám. Materiálové riešenie podobne ako hlavný urbanistický a architektonický koncept dôsledne vychádza z filozofie objektu, pričom využíva kombináciu materiálov – plnú hlavnú jednoduchú bielu hmotu navzájom posunutých podlaží s veľkými oblými presklenými časťami, striedajúcimi sa oblými a ortogonálnymi nárožiami domu.



94/2016 - Humanizácia Bratislava – Petržalka, urbanistická štúdia
Autori:
Jan KOMRSKA
Dagmar KALISKÁ
Bohumil KOVÁČ
Štefan KUNDRÁT
Ernest NAGY
Alžbeta SOPIROVÁ
Peter STEC


Základná charakteristika diela:
Po r.1989 jedna z prvých štúdií, ktorá poukázala na potenciál západného rozvoja Petržalky a prehodnotenie tzv. centrálne osi Petržalky s odklonom od podzemného metra k električke. Súčasťou diela boli aj detaily dotvorenia vnútroblokových priestorov. Štúdia navrhla aj reguláciu dotvorenia prvého nábrežia Dunaja Diaľnicu navrhovala v širších vzťahoch odkloniť cez Karpaty do nultého okruhu, kde prispela k diskusii o jeho polohe na juhu Petržalky . Štúdia ako prvá chápe štátnu hranicu ako otvorený priestor, kde "železnú oponu" vystriedala zelená hranica v dizajne rekreačnej krajiny suchých poldrov, ktoré by mali umožniť plniť aj funkciu odklonu povodňovej vlny Dunaja v nadväznosti na staršie idey obtokového kanála. Technika: Pastel do ČB tlače na papier.