Participácia externého spolupracovníka

PRÁVNA PORADŇA – PARTICIPÁCIA EXTERNÉHO SPOLUPRACOVNÍKA A ZODPOVEDNOSTI ZA CHYBU

Viacerí autorizovaní architekti systematicky spolupracujú (pravidelne v dennom režime) na jednom pracovisku (ateliéri) s ďalšími architektami a s inými tzv. profesistami formou vzájomného fakturovania výkonov (kresličských prác, projektových prác, vyhotovovania modelov, administratívnych prác, a pod.) a nákladov vzájomne podľa dohody na základe autorizačného osvedčenia a živnostenského oprávnenia.
Otázky:
1. Ako možno správne a korektne realizovať takúto dlhodobú a systematickú spoluprácu bez uzavretia riadneho pracovného pomeru s vylúčením rizika kolízie so Zákonníkom práce?
2. Akou právnou formou, resp. typom zmluvy možno zabezpečiť participáciu externého spolupracovníka na zodpovednosti za chybu diela?

Ing. arch. Imrich P., Šaľa

Odpovede:
1. Autorizovaní architekti, autorizovaní stavební inžinieri a akýkoľvek živnostníci sú podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi. Právny vzťah medzi podnikateľmi uskutočňovaný v medziach ich podnikateľských oprávnení je vždy obchodnoprávnym vzťahom (§ 261 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka); pracovný pomer je vylúčený. Na právnu povahu ich vzťahov nemá vplyv okolnosť, kde sa uskutočňuje, ani či sa uskutočňuje jednorazovo alebo dlhodobo.
Právny vzťah medzi podnikateľmi možno založiť len zmluvou. Je na vôli podnikateľov, pre akú zmluvu sa rozhodnú. Vzťahy možno riešiť zmluvou o združení, zmluvou o dielo alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej typ nie je zákonom upravený (tzv. inominátnu zmluvu). Pre výber vhodnej zmluvy je podstatný obsah toho, čo chcú zmluvné strany spoluprácou dosiahnuť. Treba podotknúť, že na platnosť nijakej z týchto zmlúv sa nevyžaduje písomná forma (hoci z praktických dôvodov je lepšia ako ústna forma).
Pre zmluvu o združení je charakteristické, že sa zmluvné strany združujú, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu bez toho, aby zmluvou vznikla právnická osoba (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka). Takúto zmluvu môžu uzavrieť podnikatelia medzi sebou, ale aj podnikateľ s nepodnikateľom. Podstatným znakom na platnosť takejto zmluvy je vymedzenie spoločného konkrétneho účelu a rozdelenie úloh potrebných na jeho dosiahnutie.
Účel musí byť dosiahnuteľný, presne opísaný a musí nastať okamih jeho splnenia. Táto zmluva je preto vhodná na konkrétne plnenie skončené dosiahnutím účelu (napr. veľká zákazka). Ak má ísť o trvalé dosahovanie rôznych alebo opakovane tých istých účelov, je vhodné založiť právnickú osobu – obchodnú spoločnosť alebo družstvo.
Pre zmluvu o dielo je charakteristické, že jedna zmluvná strana (zhotoviteľ) sa zaväzuje vykonať dohodnuté dielo pre druhú zmluvnú stranu (objednávateľa) a tá sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu (§ 536 až 565 Obchodného zákonníka, ak zmluvnými stranami sú len podnikatelia, resp. § 631 až 651 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ nie je podnikateľom, resp. § 39 autorského zákona, ak má vzniknúť dielo podľa autorského zákona bez ohľadu na to, či niektorá zmluvná strana je podnikateľom alebo nie). Podstatným znakom tohto druhu zmlúv je vytvorenie diela a jeho cena.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka je dielom „zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti“. Čiže musí ísť o taký výsledok činnosti, ktorý má hmotnú podstatu (t.j., je hmatateľný alebo merateľný) a je v určitom momente skončený, napríklad zhotovenie projektu, vytvorenie modelu, napísanie správy, skončenie montáže.
Zmluva o dielo vzniká aj ústnou dohodou alebo tzv. konklúdentne, t.j., bez výslovného prejavu. Najčastejšou formou uzavretia takejto zmluvy je podanie objednávky (tzv. oferta) a jej prijatie (tzv. akceptácia). Splnením takto uzavretej zmluvy o dielo je vykonanie požadovaného diela, jeho odovzdanie a prevzatie a zaplatenie dohodnutej ceny.
Na uvedené činnosti a zmluvy neprichádza kolízia so Zákonníkom práce vôbec do úvahy.
Na vykonávanie činností, ktoré nemožno zabezpečiť zmluvou o združení, ani zmluvou o dielo, možno medzi podnikateľmi uzavrieť zmluvu, ktorej typ výslovne neupravuje ani Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník. Právnym základom je § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a § 51 Občianskeho zákonníka. Jedinou podmienkou takejto tzv. nepomenovanej zmluvy (možno ju nazvať hocijako, napr. zmluva o spolupráci) je, že nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona. To znamená, že nesmie obchádzať nijaký existujúci typ zmluvy.
Kolízia so Zákonníkom práce nemôže nastať, pretože podľa § 7 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný „zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere“. U autorizovaného architekta je „prevažujúcim predmetom činnosti“ výkon architektonických činnosti podľa § 4 zákona SNR č. 138/1992 Z.z. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a tie je povinný vykonávať ako podnikateľ-fyzická osoba osobne, pretože to je jeho „predmet podnikania“. Činnosti, ktoré sú síce nevyhnutné na kompletizáciu architektonických činností (napr. projekt stavby), ale na ktoré nemá autorizáciu, nie sú „prevažujúcim“ predmetom jeho podnikania. Musí si ich zabezpečovať inými osobami, ktoré majú na to odborné oprávnenie, napr. objednávať si ich u iného podnikateľa, alebo zamestnávať osobu, ktorá nie je podnikateľom.

2. Na zodpovednostné vzťahy nie je podstatné, kde sa činnosť vykonáva, ani ako dlho, ale kto ju vykonáva a v akom právnom vzťahu.
Ak ide o zmluvu o združení, tak si účastníci združenia znášajú zodpovednosť za vady navzájom voči sebe v rozsahu dohodnutom v zmluve, inak v zavinenom rozsahu. V tom istom rozsahu majú aj právo na náhradu škody (ak vznikla).
Ak ide o zmluvu o dielo, autorizovaný architekt ako zhotoviteľ diela znáša zodpovednosť za chyby diela voči objednávateľovi (stavebníkovi, investorovi). To isté platí aj vtedy, keď autorizovaný architekt je v pozícii objednávateľa, zodpovednosť za chyby voči nemu znáša zhotoviteľ (subdodávateľ).
Následkami zodpovednosti za chyby sú odstránenie zistenej a reklamovanej chyby diela, odstúpenie od zmluvy a náhrada škody.

JUDr. Vladimír Hutta, CSc.

CEZAAR