Zodpovednosť za škodu pri výstavbe a obnove budov

Princíp prevencie

Povinnosť predchádzať škodám je zakotvená v Občianskom zákonníku §§ 415 a 417. V tomto princípe je zakotvená jednak občianskoprávna prevencia a jednak občianskoprávna zodpovednosť.

Obchodný zákonník navyše v § 377 obsahuje špeciálnu úpravu a to oznamovaciu povinnosť. Zmluvná strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, má vedieť, že povinnosť zo záväzkového vzťahu poruší, je. povinná oznámiť druhej strane túto prekážku, prípadne je potrebné zakročiť a odvrátiť hroziace nebezpečenstvo. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje len na povahu prekážky ale aj na jej dôsledky. Oznámenie sa musí uskutočniť bez zbytočného odkladu.

Podľa Občianskeho zákonníka sa na podnikateľov vzťahujú dva prípady zodpovednosti za škodu.

  1. škoda spôsobená prevádzkovaním nejakej činnosti
  2. škoda spôsobená vecou.

K zodpovednosti za škodu v záväzkových vzťahoch

Záväzky vyplývajúce zo zmlúv možno zabezpečovať zmluvnými pokutami. V Obchodnom zákonníku sú iba ustanovenia, ktoré dopĺňajú úpravu Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená zmluvná pokuta tak, že má povahu paušalizovanej náhrady škody.

Povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť, vzniká pri porušení povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, bez ohľadu na to, či týmto porušením bola spôsobená škoda alebo nie. Popri zmluvnej pokute možno žiadať náhradu škody len vtedy, ak sa na tom účastníci v zmluve dohodli. Ustanovenia o zmluvnej pokute v Obchodnom zákonníku majú dispozitívnu povahu, to znamená, že strany si môžu v zmluve dojednať to, že povinná strana okrem zmluvnej pokuty zaplatí celú náhradu škody.

Zaplatením pokuty sa dlžník nezbavuje povinnosti poskytnúť plnenie záväzku, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje.

Obchodný zákonník pri náhrade škody vychádza z objektívnej zodpovednosti. I keď bolo porušenie obchodnej zmluvy spôsobené porušením povinnosti, ktorú dlžník nemohol splniť pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť, je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že toto ustanovenie má dispozitívnu povahu, môžu si strany v zmluve dojednať odlišnú úpravu. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť len súd.

Osobitnou problematikou bude vznik škody mimo zmluvných vzťahov, pri vytváraní nových bytových priestorov rekonštrukciou, nadstavbou, obnovou alebo iným zhodnotením obytných budov. Špecifické situácie nastanú ak v súvislosti s touto stavebnou činnosťou bude spôsobená škoda, napr. vlastníkom alebo nájomcom bytov, prípadne iným občanom. V týchto prípadoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420). Za škodu bude zodpovedať ten, kto škodu spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa môže zbaviť len tak, že preukáže, že škodu nezavinil.

Pre oblasť výstavby, modernizácie, rekonštrukcie a nadstavieb sa ako najvhodnejší typ zmluvy používa zmluva o dielo, ktorej právnu úpravu obsahuje tak Občiansky zákonník (§§ 631-643), ako aj Obchodný zákonník (§§ 536- 565).

Niektoré ďalšie zmluvy, ktoré možno použiť pri stavebnej činnosti

K najdôležitejším zmluvným typom v obchodnom styku popri zmluve o dielo patrí kúpna zmluva. Významné uplatnenie nájde aj v stavebnej činnosti, pri rekonštrukciách obnove budov.

Často využívanými zmluvami v oblasti stavebnej činnosti sú zrejme aj zmluva mandátna, zmluva o uskladnení, zmluva o uložení veci o preprave vecí a ďalšie.

Zodpovednosť za škodu v obchodno-právnych vzťahoch

Na zodpovednosť za škodu sa vzťahuje Obchodný zákonník len v tých prípadoch, ak škoda bola spôsobená porušením povinností zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol podľa Obchodného zákonníka, na ktorom sa strany dohodli a tiež na tie prípady, ak bola škoda spôsobená povinnosťou, ktorá nevyplývala zo záväzku ale povinnosti, ktorú stanovil priamo Obchodný zákonník.

V záväzkových vzťahoch môže ísť o škodu:

  • spôsobenú zánikom záväzku z obchodného záväzkového vzťahu pre nemožnosť plnenia,
  • spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu,
  • porušením mimozáväzkovej povinnosti.

Porušenie povinností. vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, sa môže týkať škody spôsobenej porušením:

  • ustanovení o nekalej súťaží, napr. ochrana obchodného tajomstva ,
  • ustanovení o ochrane hospodárskej súťaže,
  • ustanovení o obchodných spoločnostiach,
  • iných ustanovení Obchodného zákonníka.

Povinným subjektom bude ten, od koho možno náhradu škody požadovať, pretože zo zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Podnikateľ bude zodpovedať aj za záväzok, ktorý prevzal ,hoci k porušeniu došlo jednaním tretích osôb, ktoré k splneniu záväzku použil.

Oprávneným subjektom je tá osoba, ktorá má právo požadovať náhradu škody, ktorá bola tiež oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti a škodca sa voči tejto osobe dopustil porušenia povinnosti. Môže ísť o porušenie povinnosti, vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, alebo mimozáväzkového vzťahu.

Na vzniku škody sa môže podieľať aj sám poškodený. V takomto prípade, ak nesplnenie povinnosti povinným subjektom bolo spôsobené konaním poškodeného subjektu alebo preto, že poškodený neuspôsobil (neposkytol potrebnú súčinnosť), nemá na náhradu škody nárok.

V každom prípade bude potrebné zistiť konkrétne okolnosti, za ktorých v príčinnej súvislosti škoda vznikla a posúdiť pomer ich vplyvu na vznik škody a tým súvisiacu náhradu škody.

Zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka

Podľa Občianskeho zákonníka zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickou, alebo právnickou osobou je postavené na téze, že zodpovedný je každý, kto spôsobuje škodu porušením právnej povinnosti.

Predpokladom zodpovednosti je

  1. vznik škody
  2. protiprávny úkon
  3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
  4. zavinenie.

Škodou sa rozumie majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, predovšetkým poškodenie, strata alebo zničenie veci. Škoda však môže spočívať aj v tom, že poškodený nedosiahol to, čo by bol dosiahol, kedy nebola nastala škodná udalosť, tzv. ušlý zisk. V zmysle Občianskeho zákonníka môže ísť aj o škodu nemajetkovú, napr. na zdraví, alebo na živote.

Protiprávnym úkonom treba rozumieť porušenie právnych predpisov ale aj technických noriem, zmluvných povinností a pod.

Medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom musí byť vždy príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku.

Veľmi dôležitou otázkou je zavinenie, ktoré sa predpokladá (tzv. prezumcia zavinenia). Ten kto škodu spôsobil nesie dôkazné bremeno.

Samostatnou problematikou je zodpovednosť trestná a to vtedy, keď by došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu či už úmyselného, alebo z nedbanlivosti. Dôkazné bremeno by v takomto prípade bolo na žalobcovi.

Záver

Obnova budov, rekonštrukcia a modernizácia bytových a nebytových priestorov má svoje špecifiká ako v stavebnej činnosti, tak aj v oblasti právnej. Vyžaduje sa splnenie základných požiadaviek na stavby, ako sú stabilita, bezpečnosť, energetická úspornosť, ochrana zdravia a životného prostredia, ale aj nových užívateľských, funkčných a estetických vlastností budovy. Bude preto potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy, ale aj oveľa precíznejšie postupovať, ako pri uzavieraní zmlúv, tak pri realizovaní stavebnej činnosti s dôrazom na väčšie nebezpečenstvo vzniku škody, ako pri výstavbe nových objektov.

JUDr. Oľga Kopšová

CEZAAR