Rozšírenie kapacít základnej školy Lozorno

Rozšírenie kapacít základnej školy Lozorno

Obec Lozorno vyhlásila v decembri minulého roku dvojkolovú súťaž na modernizáciu a rozšírenie kapacít základnej školy. Cieľom samosprávy bolo získať ideový návrh najvhodnejšieho architektonického riešenia, ktoré umožní zvýšenie plochy učební a priľahlých priestorov v časti pavilónu prvého stupňa o približne 900 m². Zároveň navrhne spojenie doterajších priestorovo oddelených pavilónov prvého a druhého stupňa a vytvorí vhodný vstupný a spoločenský priestor. Súčasťou zámeru je tiež rozšírenie telocvične o novú, menšiu halu.

Súťaž prebiehala dvojetapovo, prvá etapa bola vyhodnotená 18. decembra 2019, kde predložilo svoje portfóliá 20 autorských kolektívov. Porota na základe kvality predložených referencií vybrala štvoricu ateliérov (SLLA Architects, SUPERATELIER, MAPA architekti, MENO! architekti), ktoré následne predložili v stanovenom termíne a rozsahu architektonické štúdie. Prezentácia návrhov v druhej etape prebehla vo štvrtok 26. 3 kvôli situácii Covid-19 bez účasti verejnosti. Členovia poroty najskôr individuálne preskúmali predložené návrhy, následne si vypočuli prezentácie účastníkov druhého kola. Po ukončení prezentácií hodnotiaca komisia pristúpila k individuálnemu prideleniu bodov. Výsledné poradie určila nasledovne:

1. miesto – SUPERATELIER (236 b)
Autori: Branislav Husárik, Peter Janeček, Kristína Machajová, Katarína Siváková 

Hodnotenie poroty:
Návrh v maximálnej miere rešpektuje charakter jestvujúcich budov v areáli základnej školy. Pracuje s princípom citlivého doplnenia a dotvorenia jednotlivých pavilónov s ohľadom na ekonomickú efektivitu investície. Jednotlivé pavilóny sú riešené ako investične samostatné pričom navrhované intervencie fungujú pri zachovaní a posilnení výrazu stavebného fondu. Charakteristický prvok kolonády je posilnený doplnením nástupných bodov na obidvoch hrotoch kolonády. Návrh naznačuje aj potenciál uzavretia priestoru kolonády a využitia aj v nepriaznivom počasí. Dostavba pavilónu 1. stupňa je riešená doplnením jednopodlažnej hmoty budovy a vytvára átrium. Veľké vzdialenosti medzi jestvujúcim vstupom do budovy 1. a 2. stupňa návrh vtipne rieši premiestnením priestoru jedálne do novej polohy. Premiestnenie jedálne uvoľňuje plochu pre nové vstupné priestory do 1. stupňa základnej školy, čím dochádza k optimalizácii trás pedagogického zboru a potenciálom vyriešenia prístupu suchou nohou uzatvorením a dotvorením existujúceho prvku kolonády. Nová jedáleň je orientovaná smerom do navrhovaného átria. Vytvára sa potenciál k synergii priestorov a ich funkcií. Riešenie má potenciál využitia priestorov jedálne aj mimo obedných hodín a aj cez prestávky. Návrh átria a nových priestorov sa javí ako veľkostne primeraný, pričom prevádzka je uveriteľná s ohľadom na povrchovú úpravu plochy átria vo forme drevenej terasy. Pavilón telovýchovy je riešený líniovou dostavbou súčasnej budovy pri zachovaní výrazu a charakteru budovy. Daná forma sa javí ako ekonomicky výhodná a vhodná. Zaujímavosťou je uvoľnenie priestoru vedľa hracej plochy, pričom šatne ostávajú priamo osvetlené a vetrané, naráža však na kapacitné limity šatní.

2. miesto – MAPA architekti (232 b)
Autori: Patrícia Botková, Marián Stanislav, Richard Múdry, Karolína Horvátová, Michal Marcinov, Matúš Antolík

Hodnotenie poroty:
Návrh sa inšpiruje príkladmi pavilónových škôl a skúma možnosti rozvoja formou adície pri dodržaní princípov škôl pavilónového typu. Zároveň najvýraznejšie pracuje s fenoménom okolitého prostredia a väzieb na exteriérové plochu v areáli školy. Animuje pohyb užívateľa prostredníctvom novonavrhovaných komunikačných trás a priestorov. Návrh obsahuje viaceré originálne priestory, väzby a riešenia s vysokým dôrazom na exteriérové prostredie areálu školy. Samotné rozšírenie 1. stupňa ZŠ rieši samostatným dvojpodlažným pavilónom na vzdialenejšom konci jestvujúcej budovy prvého stupňa. Pavilón ťaží z vhodne zvolenej orientácie učební na svetové strany. Umiestnenie so sebou prináša aj negatíva v podobe nevyhnutnej komunikačnej trasy skrz už teraz nevyhovujúce spoločné priestory 1. stupňa ZŠ. Vonkajšia krytá kolonáda predpokladá svoje predĺženie pre obsluhu nového pavilónu 1. stupňa. Pavilón je kompaktný a primeraný počtu navrhovaných tried, aj keď v zmysle podmienok zadania nie sú naplnené všetky požiadavky na lokalitný program (nízky počet učební). Z uvedeného dôvodu sa predpokladá väčší objem tejto časti návrhu pri realizácii. Predpokladá sa aj adekvátne navýšenie plochy priestorov pre sociálne zázemie ako aj plochy spoločných priestorov pre dostatočný rozptyl žiakov cez prestávky. Oceňujeme kreatívny prístup pri dispozičnom riešení kmeňových učební s ohľadom na ich flexibilitu a možnosti členenia podľa potreby výučby, či mimoškolských aktivít. Konštrukčné riešenie je na naše pomery originálne a nesporne má potenciál v kombinácii využitia masívnej železobetónovej konštrukcie a ľahkých panelov na báze dreva a minerálnej izolácie. V pavilóne telesnej výchovy predkladá kompozične zaujímavú prístavbu, ktorá je podľa môjho názoru funkčne limitovaná svojim tvarom a členením. Návrh prevyšuje ostatné návrhy svojim dôrazom na riešenie vonkajších pobytových priestorov a kvalitatívne posúva celý areál na novú vyššiu úroveň.Návrh je hľadiska etapizácie vhodne riešený a realizovateľný aj počas prevádzky základnej školy, nie je obmedzený na krátku doby realizácie počas letných prázdnin.

3. miesto – MENO! architekti (212 b)
Autori: Štefan Rafanides, Juraj Veselý

Hodnotenie poroty:
Návrh, ako jediný zo štyroch prezentovaných, rieši nadstavbu jestvujúcej budovy 1. stupňa ZŠ. Koncepčne umiestňuje spoločné odborné učebne na prízemí tejto budovy. Nové priestory kmeňových učební navrhuje na úrovni 2.NP. Zároveň sa podrobnejšie venuje aj vstupným priestorom budovy pre 2.stupeň ZŠ. V pavilóne telesnej výchovy návrh predpokladá dobudovanie zázemia rovnako aj na 2.NP. Návrh preveril možnosť napojenia budovy 2. stupňa na nové priestory pri ponechaní charakteristického prvku kolonády a síce v úrovni novonavrhovaného podlažia, bez zásahov, či bariér v úrovni parteru-parku. Toto riešenie umožňuje pedagogickému zboru prístup do všetkých učebných priestorov „suchou nohou“ cez interiér. Návrh je limitovaný súčasnou budovou 1. stupňa, jej rozmerovými danosťami a orientáciou k svetovým stranám. Daný koncept vytvára vysokú kulmináciu kmeňových tried na 2.NP – v nadstavbe, bez primerane dimenzovaných prestávkových spoločných priestorov. Rovnako poddimenzovaný sa javí aj nový vstup do budovy 1. stupňa. 

4. miesto – SLLA Architects (209 b)
Autori: Michal Sulo, Miriam Lišková
Spolupráca: Boris Rusiňák, Zuzana Janečková, Dominik Haviar


Hodnotenie poroty:
Návrh predkladá geometricky silné a čisté riešenie. Ťažiskovým prvkom návrhu je vytvorenie nového komunikačného priestoru. Ide o prstenec situovaný na mieste súčasnej kolonády umožňujúci prepojenie všetkých častí školy suchou nohou. Predpokladá sa využitie tohto priestoru ako kostry pre naviazanie ďalších funkcií v budúcnosti ako aj pre pobytové aktivity. Prstenec taktiež slúži pre ako prístup pre mimoškolské aktivity po skončení vyučovacích hodín. Samotnú dostavbu budovy 1. stupňa rieši doplnením jednopodlažnej hmoty budovy tak aby vzniklo átrium. Priestory jedálne návrh rieši rozšírením smerom na juh pri zachovaní súčasnej konštrukcie jedálne, ako aj základnej prevádzky kuchyne. Návrh predpokladá sanáciu strešnej konštrukcie – krovu nad zvyšnou časťou budovy 1. stupňa tak, aby došlo k zjednoteniu celej hmoty budovy do jednoduchej formy s plochou strechou. Porota ocenila logiku a čistotu myšlienky. Dispozície sú čisté. Z predložených kolektívov má návrh najvhodnejšie dispozične riešenú dostavbu pavilónu pre telovýchovu. Z hľadiska nákladov na výstavbu a prevádzky ide o najrozsiahlejší návrh a ekonomicky pravdepodobne aj najnáročnejší. Ako problematický sa javí vzťah medzi užívaním vonkajšieho priestoru v rámci navrhovaného prstenca a jeho prevádzkou vo forme komunikačného priestoru. Predpokladá sa problematická kontrola priestoru so žiakmi a absencia prehľadu s ohľadom na dimenzie navrhovaného prstenca. Plocha zasklení je neadekvátna vzhľadom na prevádzkové možnosti základnej školy. V súťaži boli prezentované dva koncepty dostavby 1. stupňa vo forme átria. Návrh SLLA sa umiestnením vstupu na vzdialený roh budovy, potrebou asanácie jestvujúcej strechy, a taktiež riešením a veľkosťou átria budovy 1. stupňa javí ako menej vhodný oproti inému prezentovanému návrhu.

Záver predsedu poroty Ivana Kubíka: V posledných desaťročiach sa rozvinula typológia a technické zabezpečenie budov pre administratívu, IT pracoviská, dokonca aj nemocnice. Školské budovy stagnovali, museli sa uspokojiť s klasickou chodbovou dispozíciou. Malým zábleskom bol model pavilónovej dispozície aplikovaný vo švajčiarsku, preto sa domnievam, že je veľmi osožný každý impulz inovatívnym smerom.  Žiaden z návrhov neprišiel s „typologickým zázrakom“. Enviromentálne námety (okrem poldra na dažďovú vodu) takisto absentovali. Bolo by veľmi vhodné preštudovať mieru variability a flexibility v priestoroch výučby.  Súťaž priniesla veľa podnetov, vytriedila kreativitu od rutiny. Víťazný návrh nie je optimálny, no po deklarovaní autorov, že sú ochotní prijať aj nové podnety a modifikovať svoj návrh na vyhovujúcejšie riešenie, verím, že naše spoločné úsilie prinesie novú kvalitu nie len do Lozorna, ale celoplošne iniciuje absentujúcu diskusiu o školských stavbách.

ZŠ_Lozorno_Zápisnica zo zasadnutia poroty_1.kolo_18.12.2019