Slovenská komora architektov
Späť na všetky informácie

Zákon o ÚP a stavebný zákon - pripomienkovanie

Vážené členky a vážení členovia Slovenskej komory architektov,

pracovná skupina pre prípravu legislatívy má v „referáte“ sledovanie vývoja legislatívy, upravujúcej výkon architektonickej profesie v celej jej škále, od stavovských, komorových, autorskoprávnych súvislostí, cez problematiku územného plánovania, stavebného konania, navrhovania, projektovania a povoľovania stavieb, verejného obstarávania architektonických služieb až po príslušné sociálne, účtovné a daňové predpisy, iniciovanie jej zmien, účasť na príprave a pripomienkovaní legislatívnych návrhov. Zároveň v spolupráci s ENACA a zástupkyňou riaditeľa nášho úradu Oľgou Mihálikovou sleduje prípravu príslušných právnych aktov Európskej únie, ich implementáciu a vplyv na národnú legislatívu.

V uplynulom volebnom období pracovná skupina pre prípravu legislatívy diskutovala o problematike v zložení Nora Vranová, Matej Grébert, Kornel Kobák, Bohumil Kováč, Imrich Pleidel a Juraj Šujan. Pôsobili v nej tak hneď dvaja noví členovia predstavenstva, ktorí priniesli aj svoj pohľad a skúsenosti. Postupná obnova pri zachovaní pamäte pracovnej skupiny je optimálnym spôsobom fungovania pri takých dlhodobých procesoch, ako je práve ten legislatívny. Aktuálny zoznam kandidátov do predstavenstva dáva nádej, že sa tak bude diať aj po nadchádzajúcom valnom zhromaždení našej komory.

Podstatná náplň pracovnej skupiny, teda aktívna účasť na príprave legislatívnych predpisov v pracovných skupinách príslušných ústredných orgánov bola v uplynulej dvojročnici sústredená na práce na novom Zákone o územnom plánovaní a Zákone o výstavbe na ministerstve dopravy a výstavby, kde v expertnej skupine, pripravujúcej legislatívne texty oboch zákonov a ich vykonávacích vyhlášok pôsobil predseda PS pre legislatívu Juraj Šujan.

O peripetiách prípravy nového stavebného zákona za rôznych vládnych garnitúr som informoval v prehľadoch činnosti PS pred doterajšími valnými zhromaždeniami. Legislatívne práce sa zvyčajne po nástupe novej vlády postupne rozbiehali nanovo, v pomerne široko zostavených a komplikovane fungujúcich pracovných skupinách, výsledky ich práce sa preosievali vo viacerých kolách pripomienkových konaní a v legislatívnej rade vlády a napokon zväčša skončili ešte pred bránami Národnej rady SR, resp. ich minister stiahol z rokovania parlamentu.

V uplynulom období vedenie ministerstva pristúpilo ku príprave zákonov inak. Minister menoval veľmi malú expertnú skupinu, zloženú z autorizovaného architekta, dvoch stavebných inžinierov a právnikov. Problematiku dnešného stavebného zákona, platného od roku 1976, rozdelil do dvoch zákonných noriem – Zákona o územnom plánovaní a Zákona o výstavbe, ktorých prípravu gestorovali riaditeľky príslušných odborov ministerstva (tj. územného plánovania a štátnej stavebnej správy). Početne neveľkému a teda pomerne akcieschopnému tímu sa podarilo v relatívne krátkej dobe pripraviť paragrafové znenia zákonov, ich dôvodové správy i prvé pracovné verzie vykonávacích vyhlášok. Keďže som bol do expertnej skupiny menovaný za Slovenskú komoru architektov, vychádzal som z východiskových téz i názorov, formulovaných v našej PS, o ktorých som informoval v predošlých správach, ako aj z priebežných konzultácií v predstavenstve komory.

Pracovné verzie oboch zákonov ministerstvo testovalo v širších odborno-legislatívnych skupinách, zostavených zo zástupcov celého spektra odborných a profesných telies, stavovských komôr, štátnych a samosprávnych inštitúcií, akademickej obce a organizácií, pôsobiacich vo výstavbe. Treba uviesť, že zákon o výstavbe na základe týchto diskusií doznal mnoho zmien, najmä pod vplyvom názorov ZMOS na podobu štátnej stavebnej správy. V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie oboch návrhov zákonov, pričom jeho podkladom bola práve v prípade zákona o výstavbe už jeho 17. pracovná verzia. V nasledovnom texte si dovolím v skratke informovať o podstatnom obsahu oboch návrhov zákonov v ich aktuálnom znení.

Zákon o územnom plánovaní vychádza zo zmenených spoločenských pomerov po roku 1989 a koncepciu územného plánovania ako jednotnej vertikály centrálne riadených stupňov územnoplánovacej dokumentácie, kopírujúcich štruktúru národných výborov, nahrádza systémom základných dokumentov územného rozvoja jednotlivých územných celkov, keďže podľa Ústavy SR ide o originálnu pôsobnosť samosprávy, nie o centrálne riadenú štátnu agendu. Zákon rozširuje povinnosť obstarať územný plán pre všetky obce, pretože každá obec by mala mať odborne spracovaný strategický dokument svojho územného rozvoja.

Ustanovuje územnoplánovaciu dokumentáciu len ako záväznú časť, vyhlásenú všeobecne záväzným nariadením, čím posilňuje jej význam ako dokumentu s právnou silou. Jeho prílohou bude dôvodová časť. Územné plány obcí a zón majú mať jednoduchší rozsah a obsah, pričom záväzná časť má pozostávať z regulačného výkresu a regulačných listov urbanistických blokov. Cieľom je, aby boli jednoduché a prehľadné, pritom však regulujúce všetky podstatné prvky v území.

Doterajšia členitá sústava územnoplánovacích podkladov sa redukuje len na územnotechnické podklady, územnú štúdiu a krajinnú štúdiu s využívaním priestorových informácií a jestvujúcich koncepcií a programov, ktoré majú vzťah k územnému rozvoju.

Zvýrazňujú sa urbanistické, krajinné a environmentálne zásady organizácie územia a jeho využívanie udržateľným spôsobom; procesne zas permanentnosť územnoplánovacieho procesu ako originálnej kompetencie samosprávy a účasť verejnosti. Týmito zásadami sa implementuje najmä Dohovor o krajine a Aarhuský dohovor. Hlavným nástrojom obcí pri umiestňovaní stavieb sa ustanovuje územné stanovisko ako záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.

Základným zadaním zákona o výstavbe bolo najmä zjednodušiť, zrýchliť a sprehľadniť povoľovanie stavieb prostredníctvom stavu, kedy bude stavebný zámer posudzovaný a prerokovaný všetkými dotknutými subjektmi len v jednom konaní a bude o ňom vydané jedno rozhodnutie – stavebný súhlas. V tejto súvislosti návrh zákona zvyšuje zodpovednosť odborne spôsobilých osôb vo výstavbe, najmä projektantov a zhotoviteľov stavieb.

Zákon zavádza inštitút stavebného zámeru ako podklad pre posúdenie umiestnenia stavby a jeho súladu so základnými územnými parametrami. Stavebný zámer ako textové a grafické vyjadrenie urbanisticko-architektonického a základného stavebného riešenia stavby a jej umiestnenia do prostredia sa tak stane základným dokumentom prípravy výstavby a podkladom pre rozhodovanie stavebných úradov. Pri konaní o stavebnom zámere sa posudzuje najmä vplyv navrhovanej stavby na prostredie a taká by mala byť aj podrobnosť jeho projektovej dokumentácie. Stavebné konanie sa nahrádza prerokovaním projektu stavby s dotknutými orgánmi a jednoduchým overením jeho súladu so stavebným zámerom a požiadavkami stavebného súhlasu, ktoré vykoná stavebný úrad.

Navrhuje sa zásadná zmena štruktúry stavebných úradov, pričom podstatná časť výkonu štátnej stavebnej správy sa vracia z obcí na štátny orgán. Okresný úrad v sídle kraja bude prvostupňovým orgánom štátnej správy, príslušným na konanie o stavebnom zámere na všetky stavby, ktoré vyžadujú rozhodnutie o stavebnom zámere (okrem stavieb, na ktoré sú príslušné špeciálne stavebné úrady). Druhostupňovým odvolacím orgánom štátnej stavebnej správy a orgánom štátneho stavebného dohľadu bude Slovenská stavebná inšpekcia. Stavebným úradom v správnom konaní v prvom stupni pre doterajšie jednoduché stavby bude obec, ktorá bude sídlom stavebného obvodu. Činnosť obce ako stavebného úradu bude naďalej preneseným výkonom štátnej správy prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá bude prednostom stavebného úradu, kompetentným na podpisovanie.

Zákon o výstavbe zavádza aj pojem „nepovolené stavebné práce“ (teda nielen čierne stavby ako celok) a stanovuje, že po účinnosti zákona ich už nebude možné dodatočne povoliť. Zavádza aj prísnejšie nástroje, ktoré by mali zamedzovať ich vznik, najmä trestnoprávnu zodpovednosť stavebníka, stavbyvedúceho a stavebného dozora, či odpojenie stavby od inžinierskych sietí. Zároveň ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu ku nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného zákona, aby sa takéto stavby buď dodatočne osvedčili, alebo odstránili. Sleduje sa tým, aby čierne stavby nefigurovali ako večne nepovolené, neskolaudované, ale roky bez problémov užívané.

Pre kultúrnu verejnosť je podstatná aj nová úprava ochrany umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením, alebo zničením stavebnou činnosťou, pričom preberá požiadavky Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy a Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Zákon na rozdiel od dnes platnej právnej úpravy zmieňuje aj pojem autor architektonického diela a odkazuje na jeho práva, definované v autorskom zákone.

Záverom dodávam, že navrhovaný Zákon o výstavbe zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta na úroveň obvyklú v zahraničí, najmä čerpaním inšpirácie z rakúskeho a nemeckého stavebného práva. Zákon definuje tri stupne projektovej dokumentácie (stavebný zámer, projekt stavby a vykonávací projekt), pričom sa predpokladá už len elektronická forma dokumentácie, konania o stavebnom zámere i overovania projektu stavby elektronickou doložkou. Zavádza sa inštitút generálneho projektanta. Definujú sa práva a povinnosti projektanta pri navrhovaní, projektovaní a zhotovovaní stavby. Projektant je účastníkom konaní podľa tohto zákona, pričom ku kolaudácii vypracúva záverečné stanovisko projektanta o súlade zhotovenej stavby s projektom stavby. Novinkou v tejto súvislosti, navrhovanou našou komorou, je oddelenie autorského dohľadu autora architektonického diela od dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby. Tieto ustanovenia návrhu zákona by mali prispieť nielen k zvýšeniu prestíže autorizovaných architektov a ostatných odborne spôsobilých osôb, ale aj ku pozdvihnutiu kvality architektúry a urbánneho prostredia našich sídiel.

Svoje pripomienky k návrhu stavebného zákona môžete zasielať mailom na komarch@komarch.sk najneskôr do 8. mája 2019.

Ing. arch. Juraj Šujan
člen predstavenstva SKA, predseda PS pre prípravu legislatívy

 

Materiál sa nachádza na stránke:

Zákon o územnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/246 (priamy link na úvodnú stránku materiálu)

Zákon o výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon)
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/247 (priamy link na úvodnú stránku materiálu)

Mohlo by vás zaujímať