Architektonickým dielam poskytuje právnu ochranu zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý ich zaraďuje medzi autorské diela. V § 3 ods. 1 uvádza, že predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
V zmysle § 3 ods. 6 AZ architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu.
Za predmet autorského práva sa nepovažuje (a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, (b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, (c) územnoplánovacia dokumentácia bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,, (d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu, (e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1, (f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá, (g) dielo tradičnej ľudovej kultúry, (h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.
Za autorské dielo nemožno považovať ani výsledok práce reštaurátora umeleckých diel pretože tento, aj keď je výsledkom náročnej činnosti nevedie k vzniku nového umeleckého diela ale len k čo najvernejšiemu obnoveniu diela pôvodného, ktorého umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný.
Základným znakom diela je to, že je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, ktoré je vyjadrené v objektívnej, t. j. zmyslami vnímateľnej podobe bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Aby sa určitý výsledok tvorivej duševnej činnosti ľudí mohol považovať za autorské dielo, je teda potrebné, aby boli naplnené jeho všetky charakteristické znaky, t. j. aby dielo bolo literárne, vedecké, umelecké, architektonické a pod., bolo výsledkom tvorivej činnosti, bolo objektívne vnímateľné (vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami).
Výsledok tvorivej činnosti znamená, že dielo je prejavom individuality, osobnosti, autora, jeho tvorivej fantázie a tým je teda čo do počtu jedinečné. Z toho vyplýva, že predmetom autorského práva nemôže byť to, čo existuje bez ohľadu na tvorivú činnosť autora (napr. fakty), alebo to, čo je vopred do tej miery objektívne determinované, že pre autorskú tvorivú činnosť neostáva už dostatočný priestor, takže pri splnení určitých podmienok by mohli nezávisle na sebe k tomu istému výsledku dospieť dve rôzne osoby.
Tvorivosť je daná už samotným faktom vytvorenia diela nového, jedinečného, pričom na umeleckej hodnote alebo úrovni diela nezáleží. Autorské právo teda rovnako chráni dielo vysokej ako aj nízkej umeleckej hodnoty (autorskoprávne sú chránené aj tzv. „gýče“) a priznáva ich autorom rovnaké oprávnenia.
Pre vznik autorského diela je potrebné, aby bolo toto dielo objektívne vyjadrené a to akýmkoľvek spôsobom tak, aby mohlo byť vnímané inými ľuďmi. Autorské právo teda nechráni samotnú predstavu architekta, projektanta, pokiaľ nie je táto predstava vyjadrená aspoň náčrtom, alebo plánom, projektom či priamo trojrozmerným architektonickým dielom. Pričom tvorivá myšlienka môže byť daná aj vtedy, keď ešte nie je definitívna a úplne stvárnená. Nezáleží preto na tom, či autor sám považuje dielo za hotové, ale len na tom, či náčrt objektívne vyhovuje pojmovým znakom autorského diela.
Pod pojmom dielo architektonické ako predmet autorského práva bude potrebné chápať len také výtvory, ktoré sú výsledkom tvorivej fantázie autora a sú objektívne vyjadrené špecifickými architektonickými prostriedkami tvorivej formy výtvarne umeleckej. Nemožno za architektonické dielo považovať také výsledky činnosti, kde prvok tvorivej činnosti absentuje, ako napr. statické výpočty, technické výpočty a vyslovene technické riešenia, technické vykonanie stavebných činností, ktoré sú zostavené z technických prvkov.
Autorské právo vzniká autorovi v celom rozsahu už okamihom vytvorenia diela, teda tým okamihom, ako náhle je vyjadrené v objektívne vnímateľnej podobe. Pre vznik autorských oprávnení nie je potrebné splniť žiadne formálne podmienky: nie je potrebné napr. úradné potvrdenie o vzniku diela alebo prihlásiť dielo na ochranu a pod. Podstata autorskoprávnej ochrany spočíva v tom, že autorovi vzniká vytvorením diela celý rad špecifických práv a to výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.
Medzi výhradné osobnostné práva autora (§ 18 AZ) patrí predovšetkým jeho právo na autorstvo, t. j. právo, aby ho uznávali za autora takéhoto diela, ako aj právo na nedotknuteľnosť diela, spočívajúce v tom, že nik nemôže na diele vykonať seba menšie zmeny bez súhlasu autora, ani ho nik nemôže používať takým spôsobom, ktorý by znižoval jeho hodnotu, rozhodnúť o zverejnení diela, alebo označiť ho pseudonymom a iné.
Medzi výhradné majetkové práva autora (§19 AZ) patrí udeľovať súhlas na každé použitie diela, verejné vystavenie diela, právo na odmenu. Za použitie diela sa považuje najmä spracovanie diela, spojenie diela s iným dielom, vyhotovovanie rozmnoženiny diela (rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä stavbou, ak ide o architektonické dielo) .
Z uvedeného výlučného oprávnenia autora vyplýva, že nik iný okrem autora nie je oprávnený dielo akýmkoľvek spôsobom použiť a preto keď chce dielo použiť iná osoba, môže tak urobiť len so súhlasom autora, ktorý autor udeľuje zmluvou. Použitím architektonického diela je jeho zhmotnenie vo forme projektovej dokumentácie alebo územnoplánovacej dokumentácie, alebo vo forme zhotovenia stavby, záhrady, interiéru alebo scény. Na architektonické dielo a dielo úžitkového umenia sa však nevzťahuje výhradné právo autora dávať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom, nájmom, vypožičiavaním alebo akoukoľvek formou prevodu vlastníckych práv alebo práva držby.
Autor má právo na autorskú korektúru svojho diela. V prípade architektonického diela je autorskou korektúrou dozor podľa § 33 ods. 8 AZ. Zhotoviteľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, je povinný umožniť autorovi tohto diela dohľad nad zhotovením stavby, ak o to autor požiada a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby.
Ochranu pred zásahmi do autorského práva upravuje § 58 a nasl. AZ. Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä (a) určenia svojho autorstva, (b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené, (c) náhrady nemajetkovej ujmy, (d) náhrady škody, (e) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom a iné.
Nárokov sa môže domáhať (a) ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov, (b) namiesto autora iný nositeľ práv, (c) vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.