Čo je nové v STN 73 4301 Bytové domy (odpovede na otázky z webináru)

Prinášame Vám odpovede na otázky, ktoré sme nestihli zodpovedať na našom webinári na tému revízie STN 73 4301 Bytové domy. Webinár sa uskutočnil dňa 3. marca 2021 cez platformu zoom, veríme, že informácie budú osožné aj pre členov a členky, ktorí online seminár neabsolvovali.

Odpovede na nezodpovedané otázky (Q/A):

Q: Študentské domovy nie sú súčasťou bytových domov?         
A: Nie, nie sú.

Q: Definujeme niekde v norme “dlhodobé” bývanie, alebo na akú definíciu sa v tomto môžeme odvolať?        
A: Norma definuje bytové budovy ako budovy na dlhodobé bývanie, viď bod 3.2.

Q: Ako záväzný je bod.6.2.2: “Ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susedných bytových budov okná obytných miestností, nesmie byť odstup bytových domov menší ako výška vyššej steny”? Stavebný zákon ani vyhláška č. 532 tento odstup na vzdialenosť sklopenej výšky nespomínajú, odvolávajú sa len na dodržanie preslnenia a denného osvetlenia.  
A: V pôvodnej norme bol  tento bod vedený ako 5.2.1. Pokiaľ vyšší právny predpis cituje normu, platí norma. Pokiaľ ju necituje, platí príslušný vyšší právny predpis.

Q: Pri ustúpenom podlaží mi chýba definícia zastavanej plochy podlažia – na akú definíciu sa môžeme odvolať?
A: Zastavanú plochu rieši iný predpis, nie norma Bytové budovy (pozri STN 73 4055).

Q: Veľmi oceňujem jednoznačný výpočet podzemného podlažia – chýba mi niečo obdobné pri podkroví. Podkrovie nie je možné jednoznačne a matematicky preukázať.  
A: Berie sa na vedomie.

Q: Boli aj garáže zahrnuté do odstupových vzdialenosti od susedných pozemkov? V praxi bývajú umiestňované na hranicu a nie je možné voči tomu zakročiť.  Obmedziť budúce obmedzenie využiteľnosti pozemku je reálne nemožné.
A: Platí Vyhláška 532/2002, paragraf 6, Odstupy stavieb.

Q: Veľmi vítame novú normu pre budovy na bývanie. Keďže sme ju ešte podrobne nepreštudovali, chcel by som sa spýtať, či je v nej uvedené odporúčanie, resp. opatrenie voči bezprostrednému vizuálnemu kontaktu medzi rôznymi formami budov na bývanie, a to najmä bytových domov vo vzťahu k rodinným domom, aby sa tieto formy bývania s rôznou podlžnosťou a inou sociálnou štruktúrou navrhovali oddelene – prednostne uličným priestorom, parkom a podobne.       
A: Tento problém norma samostatným predpisom nerieši, napomáha tomu však svetlotechnika. Uličný priestor môže v konkrétnom prípade riešiť UPN_Z, nie je to však možné predpísať normatívne.

Q: “Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha pôvodným terénom je viac ako 50% z celkovej plochy fasády.” To znamená, že podzemné podlažie musí mať väčšiu fasádu ako celý zvyšok budovy, aby malo viac ako 50% plochy.
A: Je nutné si prečítať celú definíciu podzemného podlažia: „Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50% z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy.“ Obrázok vyjadrujúci definíciu podzemného podlažia a jeho výpočet uvádza Príloha C.

Q: Vo veci bezbariérového záchoda odporúčam si pozrieť ÖNORM B1600 1,8 x 1,6 m. Vozičkár sa v uvádzanom priestore neotočí (na Vašom obrázku je to jasne viditeľné).
A: Ďakujeme za Vaše odporúčanie, normu poznáme, ako aj normy z iných krajín. Manipulačný priestor invalidného vozíka (teda priestor potrebný na manévrovanie s ním) je determinovaný priemerom kružnice 1500 mm. Obrázok hovorí o minimálnom priestore WC, čiže navrhnúť väčší priestor nie je vylúčené. Rozmery invalidného vozíka sa pohybujú najčastejšie od 1100-1200 mm / 700-800 mm – podľa typu vozíka. Je nutné taktiež rozlišovať rekonštrukcie a novostavby.

Q: Chcem sa spýtať na odstup 10m od bytovky na umiestnenie kontajnerov na odpad. Nepochopil som, či má byť vzdialenosť do alebo nad 10 m.     
A: Odporúčam pozrieť bod 6.5.3.: „Umiestnenie stanovišťa so zbernými nádobami v exteriéri musí byť najmenej 10 m od fasády budovy s oknami chránených priestorov budov, merané v horizontálnej rovine.“

Q: Ako je to s apartmánmi? Je to bývanie alebo občianska vybavenosť?
A: Apartmán je absolútne nelegitímna záležitosť vo vzťahu k dlhodobému bývaniu, apartmány v typológii riešia hotelové prevádzky, nie bytové domy.

Q: Ohľadom definície podzemného podlažia – podľa novej metodiky sa uvažuje výpočet voči pôvodnému terénu, znamená to, že následné terénne úpravy resp. odkopy neovplyvnia tento výpočet?
A: Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50% z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy. Obrázok vyjadrujúci definíciu podzemného podlažia a jeho výpočet uvádza Príloha C.

Q: Kuchyňa ako obytná miestnosť ostala od 12m2?      
A: Samostatná kuchyňa má mať minimálnu plochu 8m2, viď prílohu A.

Q: Ako sa určuje kontrolný bod preslnenia pri jestvujúcich stavbách? 
A: Kontrolný bod v jestvujúcich stavbách sa určí podľa pôvodných pravidiel.

Q: Je stanovené prechodné obdobie pre projekty rozpracované podľa pôvodnej normy?      
A: Prechodné ustanovenia nemôže definovať norma, ale vyšší právny predpis. Zatiaľ takéto nie je, Slovenská komora architektov požiadala ministerstvo o vydanie metodického usmernenia.

Q: Pri definícii podzemného podlažia je nesúlad napr. s územím plánom Bratislavy. Čo je v tomto prípade nadradené? Zároveň, ako je zadefinovaný pôvodný terén a ako sa dokazuje jeho tvar?           
A: Otázka nesúvisí s predmetom normy Bytové budovy. Názor: Platí Zákon 50/1976, paragraf 8, paragraf 11,12 a ostatné.

Q: Vstup do rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami môže byť samostatný alebo musí byt spoločný? Teda – musí byt spoločná vstupná hala/chodba alebo každý byt môže mať samostatný vstup?   
A: Ako má byť riešený vstup do objektu rodinného domu norma nepredpisuje, definícia rodinného domu bod 3.6.

Q: Podkrovie, či ustúpené podlažie je chápané už v rámci tých dvoch nadzemných podlaží u rodinného domu? 
A: „3.6 rodinný dom: bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mať najviac dva byty, dve nadzemné podlažia, podkrovie alebo ustúpené podlažie.“ Z toho vyplýva, že ustúpené podlažie alebo podkrovie je v rodinnom dome chápané ako podlažie nad dvoma nadzemnými podlažiami.

Q: Je požiadavka na exteriérové priestory bytu záväzná? Teda musí mať naozaj každý byt balkón/ lodžiu?
A: Áno norma to požaduje jednoznačne

Q: Je požiadavka na bezbariérové riešenie záväzná: vstup na úrovni terénu, výťah pri 3 a viac podlažiach?      
A: Áno norma to požaduje jednoznačne. Platí norma a vyhláška 532/2002.

Q: Prečo sa pri výpočte podzemného podlažia nezohľadňuje upravený terén, ale iba pôvodný terén? Pretože v niektorých prípadoch (najmä pri veľmi strmých pozemkoch), nie je možné túto podmienku splniť – i keby sme to podlažie zasypali do ¾ už upraveným terénom.
A: Z dôvodu zamedzenia umelého a úmyselného prisypávanie stavieb terénom.

Q: Menia sa aj ďalšie časti normy tykajúce sa svetlotechniky? Bol prezentovaný diagram zatienenia pre 21. marec – chápem to teda tak, že sa predpis trochu zmiernil – zmiernili sa aj ustanovenia o čase preslnenia, alebo sa upresnili s ohľadom na veľkosť bytov?      
A: Súbor noriem STN 73 0580 ostáva v platnosti. Plánuje sa revízia STN 73 0580-1 a STN 73 0580-2. Zatiaľ ich UNMS nezaradil do plánu. Norma STN 73 0580-1/Z2, ktorou sa hodnotí vplyv tienenia pomocou ekvivalentného uhla tienenia sa meniť nebude.

Q: Exteriérový priestor odp. 5-8 m2 – bola snaha definovať aj podiel zelene alebo ide o spevnenú plochu?      
A: Podrobnejšie definovanie stvárnenia povrchov exteriérového priestoru norma nepredpisuje, je to záležitosť konkrétneho návrhu, zelená plocha je však určite vítaná.

Q: Stretám sa s problémom, že nikde nie je definovaná stavba na individuálnu rekreáciu, resp. záhradnú chatu. Keď ste konzultovali túto revíziu normy s ministerstvom, neuvažovali ste aj s definíciou takýchto stavieb?
A: Nie neuvažovalo sa s týmito stavbami, bolo by to mimo predmetu normy, ktorá sa zaoberá stavbami na trvalé bývanie, máme za to že by to mal presnejšie definovať stavebný zákon.

Q: Vyhláška 535 hovorí “(5) Svetlá výška obytnej miestnosti je daná slovenskou technickou normou. Svetlú výšku obytnej miestnosti možno znížiť na najmenej 2 400 mm a miestností v podkroví na 2 300 mm, za podmienky možno znížiť na najmenej 2 400 mm a významné stavebno-technické parametre na mikroklímu bytovej budovy sa v každom konkrétnom prípade miestností v podkroví môže znížiť na 2 300 mm za podmienky, že ostatné ustanovia sa dodržia tak, aby sa dodržali základné požiadavky na tvorbu zdravého obytného prostredia. Otázka – ako sa bude riešiť súlad?      
A: Vyhláška sa odvoláva na normu, ktorá sa zmenila, v tomto prípade by mala platiť nová norma. Norma hovorí v článku:  8.3.2 „Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví musí byť najmenej 2 400 mm“. Ostatné dopovedá Vyhláška.

Q: 6.7.1. exteriérový priestor – nedefinuje typ povrchovej upraví (zeleň, spevnená plocha)?  
A: Nie.

Q: Exteriérové priestory – poznamenali ste preberanie austrálskych príkladov. Asi viete o austrálskom priestore a o Európskom priestore. Myslíte, že forma a hustota zástavby v austrálskych mestách je relevantná pre európske pomery? Tento regulatív je definovaný v územnom rozhodnutí. Teda nemôže/ môže byť nová požiadavka aplikovaná na vydané a právoplatné UR?
A: nepreberali sme číselné parametre, ale metodiku uplatňovania tejto požiadavky, z právneho hľadiska nie je možné predpis uplatňovať retroaktívne.

Q: Vo viacerých článkoch ste prebrali konkrétnosti z iných predpisov. Nebude táto dvojitosť „znejednačňovať“ túto normu v prípade zmeny iných predpisov? Príklad hneď dvoch a troch bytov.
A: Ustanovenia preberané do STN boli ratifikované pracovnou skupinou. Predmetné články považujeme za nevyhnutné a majú slúžiť aj pri kreovaní nových a novelizovaní starých legislatívnych predpisov.

Q: Čl. 3.6 definuje Rodinný dom funkčne – s dvoma bytmi a priestore – dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím – uskočeným podlažím. Podzemné podlažie môže mať? Prečo nie je definované?
A: 50/1976 a STN 73 4301 hovoria o maximálnom počte podlaží, aby sme mohli hovoriť o rodinnom dome. Podzemné podlažie sa definíciou nevylučuje.

Q: Ako je záväzná revízia STN k zákonu o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní? (443/2010 Z.z.) – tam ostali pôvodné def. 3 byty, 8m2 a iné. 
A: Zákon je norme nadradený, takže platí zákon.

Q: Trápi ma definovanie odstupových vzdialenosti – často sa stretávam s požiadavkou projektu domu vo vidieckom prostredí, kde parcela je často široká 10-12 m. Stavebné úrady nechcú povoľovať archetypálnu zástavbu úzkeho domu kolmého na ulicu (so štítom do ulice), umiestneného na hranicu pozemku – aj do ulice, aj k susedovi. Tým vznikajú v obciach so zachovanou pôvodnou štruktúrou zástavby po novom len bungalovy, nerešpektujúce pôvodnú stavebnú čiaru a typ zástavby v historickej štruktúre. Otázka – je v norme definované, ako je možné získať výnimku z odstupových vzdialeností?        
A: Nie je definované v norme a ani nie je predmetom normy. Odstupy budov má riešiť stavebný zákon a príslušný územný plán, resp. územný plán zóny.

Q: To znamená, že nadstavba bytového domu s troma podlažiami už nie je možná bez výťahu?   
A: Zatiaľ platí vyšší právny predpis, a to Vyhláška 532/2002, § 33 Výťah: (2) „Výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Vstavba a nadstavba bytového domu o jedno obytné podlažie nevyžaduje výťah ani predĺženie existujúceho výťahu do podlažia.“

Q: Kedy môžeme vyžadovať dodržanie tejto normy? Keď teda má odporúčací charakter. Bude sa na ňu odvolávať nový stavebný zákon? Stavebníci a niektorí projektanti – čo splniť nemusia, to ignorujú…     
A: Pokiaľ akýkoľvek legislatívny predpis vyššej právnej sily cituje, alebo bude citovať vo svojich článkoch STN 73 4301 Bytové budovy, stáva sa záväznou.

Q: Podľa poslednej zmeny definície rodinného domu na max. 2 bytové jednotky v praxi znamená, že dvojpodlažný  dom s 3 bytovými jednotkami bude posudzovaný ako bytový dom – čiže v UPN pri funkčnom využití časti určenej ako  IBV nebude možne tieto objekty navrhovať?
A: Áno je to tak.

Q: Definícia podzemného podlažia u iných ako bytových budov? V princípe – definície ako zastavaná plocha, podlažná plocha, ustúpené podlažie a i. sú všeobecné a mali by byť zrejme uvedené v samostatnej norme/ predpise. Otázkou je, či aj chaty, rekreačné domy sú bytové – pretože dnes sa mnohé veľmi jednoducho menia na rekreačný dom s celoročným bývaním.     
A: STN 73 4301 Bytové budovy stanovuje definície, s ktorými pracuje vo svojom celom obsahu vo vzťahu k bytovým budovám. Bytové a nebytové budovy člení zákon 50/1976.

Q: 5.1.13 – na vonkajšej odstavnej ploche musia byť plochy pre imobilných – čo ak nie je priestor na vonkajšiu odstavnú plochu? A ak je priestor iba pre 2 autá z celkových 100 áut, musia byť obe pre imobilných?
A: Platí Vyhláška 532/2002 v plnom rozsahu.

Q: So súvisiacou zásadnou zmenou minimálnej svetlej výšky z 2400 a 2600 mm a min. 20 m2 obývacej izby s kuchyňou – ako postupovať, keď má budova vydané územné rozhodnutie s požiadavkami podľa starej normy?
A: Podľa pôvodných predpisov. (Vyhláška 532/2002, § 43 Bytové budovy…) STN 73 4301 nemá mať retroaktívny charakter.

Q: Je požiadavka 3-hodinoveho preslnenia aspoň jednej obytnej miestnosti záväzná?
A: Prosíme pozrieť bod 5.2.1.2 bod d). Hovorí: d)  trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 21. marca do 22. septembra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 17037. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byť 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napríklad balkón, lodžia), stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 21. marca.

Q: Pri bode 8.3.11 sa uvádza 55% min plochy okna. Je táto požiadavka záväzná? 
A: Pozri: Denné osvetlenie STN 73 0582-2, Denné osvetlenie budov na bývanie.

Q: Ohľadom definície podzemného podlažia – podľa novej metodiky sa uvažuje výpočet voči pôvodnému terénu. Znamená to, že následné terénne úpravy resp. odkopy neovplyvnia tento výpočet?
A: Áno, nová definícia zjednodušuje výpočet podzemného podlažia a zároveň zamedzuje umelému prisypávaniu podlaží.

Q: Niektoré územne plány nadväzujú v reakcii na pôvodnú normu – za účelom hustejšej zástavby s možnosťou malopodlažnej zástavby definujú plochy pre BI – bytovu individuálnu zástavbu. Je možne, že záväzne môže nová norma vyvolať početné ZaD jednotlivých UPD?
A: Revidovaná norma nemá mať retroaktívny charakter, je platná od februára 2021, a preto by sa jej ustanovenia mali vzťahovať len k novým UPN, a to až po uplynutí prechodného obdobia.

Q: Možno by nebolo zlé zadefinovať nielen 10 m minimálnu vzdialenosť odpadového stanovišťa od budovy, ale aj maximálnu vzdialenosť od bytovej budovy.    
A: Stanovenie maximálnej hranice je samozrejme do budúcna možné, rozhodujúce sú však vlastnícke vzťahy k okolitým (aj susediacim) pozemkom, preto bola zadefinovaná najmenšia vzdialenosť stanovišťa zberných nádob, resp. ich lokalizácia v nebytovom podlaží bytovej domu.

Q: Ako budeme postupovať pri rekonštrukciách RD v kopcovitom teréne /sklon 15-20 stupňov/ vzhľadom k bezbariérovému prístupu?     
A: Bod 6.3.1 normy STN 73 4301 hovorí: „Hlavný vstup do bytového domu musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez schodov a vyrovnávacích stupňov. Ak to vzhľadom na územno-technické alebo stavebno-technické riešenie nie je možné, môže byť výškový rozdiel prekonaný pomocou rampy. Vonkajšia rampa musí spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu. V odôvodnených prípadoch pri zmene dokončenej stavby môže byť výškový rozdiel pred vstupom prekonaný pomocou zvislej zdvíhacej plošiny. Ustanovenie platí pre bytový dom!

Q: „Efektívna šírka osvetľovacieho otvoru“ – znamená to šírku zasklenia alebo skladobný rozmer – t. j. stavebný otvor vrátane rámu osvetľovacieho otvoru?    
A: Pri hodnotení denného osvetlenia a presnenia sa pracuje s rozmermi osvetľovacích otvorov. Vplyv rámov sa u hodnotení denného osvetlenia započítava činiteľom strát svetla konštrukciami neprepúšťajúcimi svetlo. U preslnenia posudzovaný pod je v šírke stredu osvetľovacieho otvoru.

Q: Ide o prechodné obdobie pre tie parametre, ktoré upravuje priamo táto norma a nie nadradené predpisy? Napr. zmenou zemepisnej šírky sa zmenili hodinové uhly a to znamená, že v prípade preslnenia cez prieluku už nemusí byť splnená požiadavka na dĺžku preslnenia a PD rozpracovaná pomaly rok už nie je tým pádom schopná prejsť cez stavebné konanie môže ísť do koša…   
A: Otázka súvisí s rozpracovanou PD a so všetkými ustanoveniami v norme, ktoré sa zmenili revíziu. To bolo zodpovedané počas seminára.

Q: Je záväzná povinnosť mať výťah od 3. nadzemného podlažia pre bytové domy?
A: V tomto bode je norma v rozpore s Vyhláškou 532/2002, paragrafom 33 Výťah, odsek (2). Z toho dôvodu platí zatiaľ vyšší právny predpis, teda Vyhláška, ale určite odporúčame v pripravovanej dokumentácii už navrhovať výťahy od 3NP.

 

Organizátor: Inštitút Slovenskej komory architektov (ISKA).
Prednášajúci: doc. Ing, arch. Andrea Bacová, PhD., Ing. arch. Michal Czafík, PhD., doc. Ing. Stanislav Darula, CSc.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

 

 

 

 

 

 

 

CEZAAR