Architektonická súťaž návrhov etnografickej expozície

V súťažnom návrhu umiestnenom na prvom mieste autori predstavili presvedčivé a konzistentné architektonické riešenie s jasným konceptom a silným vizuálom. Toto riešenie nesúce súčasný výraz sa však zároveň správa citlivo k jestvujúcim historickým stavebným substanciám. Autori do objektu vniesli výrazný prvok pracovného stola, ktorý ponúka veľké možnosti interakcie založenej na realite priameho dotyku/výsuvu/posuvu/posluchu. Pri súčasných trendoch nie je nutné ponechávať zbierkové predmety za sklom a tento stôl ponúka ich voľné umiestnenie, príp. výmenu podľa potrieb Horehronského múzea. Porota oceňuje možnosti vnímania expozícií imobilnými návštevníkmi. V ďalšej fáze porota odporúča rozpracovať farebnosť pracovného stola v kontexte zbierkových predmetov a histórie objektu, kde by mal byť odkaz na modrotlač najsilnejší v miestnosti modrotlače a modrotlačovej dielne.

Menej prepracované je umiestnenie prvého zbierkového predmetu múzea, ktorý by mal dominovať vstupnej miestnosti. Porota oceňuje aktuálne interaktívne prvky, ako sú zvukové stopy, videá, mapping, no odporúča interakciu použiť nielen ako nadstavbovú časť expozície, ale ako jej rovnocennú súčasť, či prevažujúcu časť v miestnostiach, ktoré nie sú viazané na reálne "fyzické" zbierkové predmety, tak aby bola zohľadnená dynamika priestoru, lepšia reflexia spoločenských udalostí a možnosť vytvárania príbehov. Vytknuté nedostatky silu návrhu nezmenšujú, snažia sa len autorov usmerniť a porota verí, že návrh bude do detailov spracovaný v komplexnej architektonickej štúdii, kde idea línie expozičného pultu cez tri pôvodné obytné priestory remeselníckeho domu ostane čitateľnou.

Vyzretý návrh pracujúci najmä so zážitkom počítajúc s určitou obmenou expozície bez potreby dodatočných úprav. Porote imponoval kreatívny prístup pri riešení interaktivity, ako aj jej komplexnosť. Využitie tieňohry, obrazoviek s predstavením rodu Roštárovcov, 3D kocky a i., dávajú malému oxpozičnému priestoru dynamiku a možnosť pravidelnej aktualizácie, čo umožňuje prepojenie expozície s viacerými historickými a súčasnými spoločenskými udalosťami. Zároveň návrh vytvára priestor na vytvorenie vizuálnych príbehov pre zbierkové predmety, ktoré nedostávajú len funkciu statického predmetu. Zrealizovanie týchto prvkov sa spája podľa poroty aj s určitými prevádzkovými problémami. Napriek tomu oceňujeme odvahu autorov spracovať expozíciu založenú primárne na prežívaní.

Komplexný dobre zvládnutý návrh pracujúci s vírazným dizajnom vitrín. Autorka neriešila len vizuál samotnej expozície, ale aj predpolie a dvor. Porota oceňuje návrh v rámci návrhu expozície subtílnosť vitrín, ktoré dovoľuje použitý korten, no zároveň pochybuje o filozofickej/kontextuálnej vhodnosti tohto materiálu v etnografickej expozícií Horehronského múzea. Porota sa zhodla na tom, že zvolené architektonické riešenie vstupnej miestnosti nie je jednoznačne čitateľné, vitríny pôsobia "univerzálne" a poloha zbierkových predmetov je nejasná. Porota však oceňuje vizuálne pôsobenie fotografií v modro-bielom prevedení v kontexte s textilnou inštaláciou prezentujúcou modrotlač. Silnou stránkou návrhu je aj to, že autorka pracovala s myšlilenkou kombinácie materiálov v podlahe. Porote sa tiež páčilo, že nové schodisko je tvarovo jasným odkazom na historické kypy a umožňuje im vystúpiť z tieňa pôvodného schodiska. Predmetný návrh je kvalitne spracovaný, ale svojou univerzálnosťou a nižšou mierou interaktivity dostatočne nepresvedčivý.