Architektonicko-výtvarný návrh novej expozície "Život a dielo básnika Ivana Kraska"

Porota na návrhu oceňuje vyčistenie a otvorenie priestoru pôvodného bytu, ktoré je dosiahnuté na jednej strane minimálnymi úpravami dispozície smerujúce k otvoreniu a zokruhovaniu priestoru okolo centrálneho pilieru ale aj materiálovým riešením podlahy a farebným zjednotením stien, dverí a okien a na druhej strane akupunktúrnym rozmiestnením solitérnych nábytkových výstavných objektov v dôstojnej materialite a farebnosti, ktoré podávajú informácie formou skrývania a odhaľovania. 
Na prvý pohľad jednoduché a čitateľné riešenie posúvajúce priestory výstavy smerom k priestorom bytu, respektíve k obytným priestorom Ivana Kraska a tiež k priestorom pozývajúcim na návštevu.
Koncept výstavných objektov - komoda, stôl, skriňa, stĺp, kiosk, ktoré vo svojej forme a umiestnení v byte pripomínajú solitéry existujúceho mobiliáru (pec, knižnica, pracovný stôl, kreslá ... ) evokujú v zmysle autorského zámeru pojmy ako byt, odpočinok, intimita, pozvanie, návšteva. Návštevník sa stáva súčasťou bytu Ivana Kraska a jednotlivé objekty nie sú len nosičmi informácií, ale tiež provokujú interakciu.
Zdanlivá redukcia vystavovaného materiálu jednak nezapĺňa obmedzený priestor, ale hlavne pozýva prostredníctvom svetla, priezorov a otvárania na bádanie, odkrývanie ďalších vrstiev výstavy respektíve života Ivana Kraska. Návštevník výstavy je na návšteve, kde nie sú všetky spomienky viditeľné naraz, ale ukazujú sa až prostredníctvom vedomého alebo lektorovaného odhaľovania.
Porota, jej závislá aj nezávislá časť vidí práve v tomto potenciál na súčasný až nadčasový živý výstavný priestor. Návrh ponúka výzvu v zmysle práce s vrstvami výstavného materiálu, ktorú objednávateľ víta a tiež vidí šancu na výnimočný výstavný priestor.
Porota oceňuje výrazný priestorový a výstavný koncept, ktorý má vhodnú výtvarnú kvalitu a odporúča pokračovať v jeho rozpracovaní. Porota vidí možnosť úpravy veľkosti, prípadne "foriem" nábytkov v prospech podrobnejších požiadaviek od objednávateľa bez zmeny celkového charakteru návrhu.
Porota odporúča v ďalších fázach spoluprácu s grafickým dizajnérom nielen v zmysle nastavenia grafického riešenia expozície, ale aj v rozvíjanie hry so skrývaním a odkrývaním informácií k vystavovaným objektom.
Porota odporúča venovať sa v rozpracovaní aj nájdeniu vhodnej formy a miesta pre existujúce propagačné materiály, publikácie, suveníry.
Porota tiež odporúča domyslieť vzťah novej expozície a pamätných izieb vhodnou formou, ktorá bude nadväzovať na koncept riešenia.

Súťažný návrh ponúka v priestore bytu minimálny zásah v podobe predsadenej, materiálovo a farebne neutrálnej, meandrujúcej plochy. Niekedy sa stáva plocha stenou, inokedy skriňou, vitrínou, archívom či pultom avšak bez straty kontinuity, pretože zároveň je nositeľkou jednoduchej a čitateľnej reprezentácie časovej osi uspradúvajúcej nielen samotnú expozíciu ale aj lineárny pohyb návštevníkov. 
Porota oceňuje jednoznačnosť návrhu a ako aj jeho rozvíjateľnosť, alebo úpravu v prípade kurátorskych úprav. Z návrhu vidieť skúsenosť autorov v mnohých detailných rozhodnutiach a rovnako aj z rovnováhy medzi pôvodným priestorom a vloženým výstavným systémom.

Návrh vstupuje do priestoru bytu Ivana Kraska "druhou kožou". Pred existujúce steny s otvormi a výklenkami je predsadená priestorová mriežka, polica alebo archív. Táto svojou formou a hĺbkou vytvára dostatok priestoru na uloženie a vystavovanie celého výstavného materiálu a zároveň ponúka nové možnosti používania existujúceho bytu napr.: zväčšením hygienického zázemia, pobytovými schodmi na sedenie skupiny návštevníkov, či nikami pre jednotlivcov. 
Formálne a farebne výrazná mriežka druhej kože je dominantná a potláča charakter pôvodného bytu respektíve sa snaží rozdeliť priestor do viacero funkčných zón - vstupná hala, priestor expozície a dve izby s pôvodným zariadením. Tento prístup sa javí v obmedzenom priestore bytu ako problematický. Jednak z funkčného hľadiska, kedy dochádza ku zhusteniam respektíve kolíziám medzi viditeľnosťou, odstupmi, otváraním a používaním expozíciea tiež z celkového výrazu, kedy sa výstavný systém komplikovanej skrinkovo zásuvkovej steny so zvýrazneným členením, doplnenej o závesy v otvoroch, stáva hlavným charakterom expozície.
Prísľub konceptu druhej kože subtílne reagujúcej na nerovnosti pôvodného stavu sa v predkladanom návrhu stráca. Koža sa mení na nábytkovú stenu, ktorá je prítomnejšia ako vystavené informácie či objekty.
Porota oceňuje snahu o komplexné riešenie expozície aj v nadväznosti na exteriér a spoločné vstupné priestory, avšak navrhované riešenia sú aj napriek formálnej a materiálovej podobnosti skôr čiastkové a rozbijajúce ako zjednocujúce.