Slovenská komora architektov
Nová plaváreň, rekonštrukcia hokejového štadióna a dostavba nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov
20. 12. – 31. 3. 2022 pred 8 mesiacmi

Nová plaváreň, rekonštrukcia hokejového štadióna a dostavba nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov

Súťažné podmienky boli overené Slovenskou komorou architektov dňa 13. 12. 2021 pod číslom KA-448/2021.

Mestská časť Bratislava Ružinov vyhlásila v decembri 2021 verejnú projektovú jednokolovú urbanisticko - architektonickú súťaž návrhov s názvom „Nová plaváreň, rekonštrukcia hokejového štadióna a dostavba nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov“.

Išlo o urbanisticko-architektonické riešenie návrhu novej plavárne, rekonštrukciu jestvujúcej hokejovej haly a dostavby nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov.

Súťaž mala základný cieľ – vybudovať v kontexte počiatku Ružinovskej radiály a v dotyku Štrkoveckého jazera ucelený športovo-rekreačný komplex na vysokej urbanisticko-architektonickej aj technologickej úrovni, zodpovedajúcej nárokom, potrebám a výzvam budúcnosti.

V súťaži boli hodnotené 4 návrhy. Zvíťazil návrh od Doc. Ing. arch. Františka Kalesného, PhD.

Okruh účastníkov:

Účastníkom mohol byť jedine subjekt, ktorý je oprávnený na výkon činnosti autorizovaného architekta podľa § 4 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch alebo podľa ekvivalentnej právnej úpravy platnej v mieste sídla, mieste podnikania, či mieste inej adresy účastníka.

Termíny:

Termín vyhlásenia súťaže: 20. december 2021
Lehota na predkladanie súťažných návrhov: 31. marec 2022
Predpokladaná lehota na vyhodnotenie súťaže: 28. apríl 2022
Predpokladaný termín oznámenia a zverejnenia výsledkov: 13. máj 2022

Porota:

Riadni členovia:

Ing.arch. Jela Plencnerová  (závislý od vyhlasovateľa)
Ing. arch. Ján Kukuľa
Ing.arch. Peter Moravčík
Ing.arch. Marián Šulík
Ing. Lubomír Lenár  (závislý od vyhlasovateľa)

Náhradníci poroty:

prof. Ing.arch. Pavel Gregor , PhD.
Ing. arch. Martin Arpáš  (závislý od vyhlasovateľa)

Experti:

Ing. Soňa Ridilová
Oskar Gaál
Filip Fedák

Ceny:

prvá cena: 20 000 €
druhá cena: 12 000 €
tretia cena: 8 000 €
webstránka súťaže: https://ruzinov.eranet.sk/#/tenderPublicDetails/221
Sutazne+podmienky_SN_Plavaren_final 9_1_1_ZADANIE_LOKALITNY_PROGRAM Zapisnica_hodnotenie-navrhov_final_odmena_051822

Výsledky súťaže:

prvá cena (20 000 €) – Doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD.

Autori/Autorky:
Doc. Ing. arch. František Kalesný , PhD. , Yakoub Meziani, Jakub Klemon, Natália Janovičová, Ilja Muzafarov
Komentár poroty:

Návrh č.1 prezentuje koncept monobloku s vertikálnym akcentom objektu hotela.

Motív spoločného pozdĺžneho foyer je ťažiskovým architektonickým prvkom celého komplexu a dáva mu zjednocujúci výraz. Pri pomerne nízkej výške sústavy hál v kontexte okolitej zástavby tejto časti Ružinova môže byť práve jednoznačná horizontálna linka vhodným architektonickým slovníkom pri prezentácii atraktívnej verejnej funkcie. Súčasne sa javí byť správnym nástrojom pre dosiahnutie racionality dispozičného riešenia a organizácie pohybu návštevníkov a užívateľov bohatého sortimentu prevádzok. Latentnou výhodou spoločnej lineárnej komunikačnej haly - longitudinálneho foyer je bezpochyby aj jeho flexibilná rozptylová kapacitancia. Vzhľadom na severnú orientáciu jeho kompletne presklených fasád nepôsobí iba formálne príťažlivo, ale môže sa stať platformou pre uplatnenie logickej energetickej koncepcie využitia tepelnej bilancie v kontexte celého súboru.

Spôsobom narábania s existujúcou kvalitou haly ZŠVDZ sa návrh jednoznačne hlási k zachovaniu jej dispozično-konštrukčnej podstaty, vrátane pôvodného elegantného riešenia oceľových konštrukcií tribúny. Intervencie do pôvodnej podstaty haly spočívajú v požadovanom navýšení svetlej výšky nad hracou plochou nadvihnutím existujúcej priehradovej konštrukcie a predstavením longitudinálnej formy spoločného foyer. Úvaha o doplnení VIP zóny s osobitným nástupom práve do severného traktu sa pre zachovanie tvarovej a estetickej čistoty podkovovitej časti tribúny javí ako logická a vhodná.

Trochu prekombinovaný, resp. nedoriešený je severozápadný cluster komplexu so zrastlicou väzieb hotela, plavárne a hál, kde by bolo vhodné prehodnotiť silu komunikačnej línie hlavného foyer a napojiť naň aj opciu nástupu do plavárne a podporu pešieho ťahu k objektu Rosum.

Plavárni samotnej by súčasne určite prospelo jednoduché otočenie dispozície v zmysle pozdĺžnej osi veľkého bazéna a otvorenie západnej fasády plavárne do exteriérového priestoru zelene s potenciálom rozšírenia vonkajších pobytových plôch návštevníkov.

Práca s horným svetlom - či už v polohe presvetlenia suterénu garáží a predsálí, alebo v polohách priečnych komunikačných prepojení na rozhraniach jednotlivých funkčných celkov - môže zaujímavou a užitočnou formou rozparcelovať mohutný korpus celkového monobloku a spraviť ho čitateľným a pochopiteľným aj v mierke človeka, pohybujúceho sa v jeho útrobách.
Pozícia aj základné proporcie objektu hotela pôsobia v kontexte celého komplexu vierohodne.

V rámci hotela sú lokalizované aj požadované priestory administratívneho zázemia celého komplexu, čo môže v synergii s ponukou hotelových služieb pôsobiť pozitívne. Určite by však prospelo prehodnotenie dispozície hotela a zjednodušenie jeho vonkajšej architektonickej figúry, ktorá v prezentovanej forme pôsobí nekompaktne a oslabuje presvedčivosť celkového architektonického výrazu súboru.

Riešenie dopravy reaguje na reálne možnosti dopravného pripojenia a ťažisko statickej dopravy lokalizuje v podzemnej garáži (191 PM). Na povrchu ponúka nové racionálne usporiadanie vonkajšej parkovacej plochy (124 PM), vrátane parkingu autobusov a samostatného priestoru drop-off zóny s kruhovým objazdom pre hotelovú časť. V rámci spevnených plôch chýbajú priestory pre vozidlá prenosovej techniky mimo vonkajšieho parkoviska pre návštevníkov.

Navýšením požadovanej kapacity v podzemí sa otvára priestor na prehodnotenie dopravne priveľmi intenzívne obsadeného predpolia medzi komplexom a Ružinovskou ulicou v prospech artikulácie veľkorysejších peších verejných plôch námestia, či promenády. Dopravnému riešeniu by prospelo posunutie vjazdu a výjazdu z podzemnej časti bližšie k prístupovej komunikácii – bližšie k vjazdu do parkoviska, zníženie počtu parkovacích miest na teréne najmä v priestore pred vstupmi do hokejových hál a plavárne (ponechať len vyhradené parkovanie pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a drop-off zónu), vytvorenie väčších bezbariérových rozptylových plôch pre návštevníkov športových podujatí a priečne prepojenia pre chodcov smerom k zastávkam MHD.

V priestore nástupov do objektov je možné riešiť časť vonkajšieho parkoviska cez zvýšenú dopravnú plochu a v mieste zrušenia PM na teréne doplniť parkovú a oddychovú zónu.

druhá cena (12 000 €) – Fischers, a. s. + Ateliér URBAN, s. r. o.

Autori/Autorky:
Ing.arch. Dušan Fischer , Ing.arch. Ľudovít Urban , Ing. arch. Miroslava Ribovičová , Ing. arch. Patrik Domanický, Ing. arch. Erika Hrivíková, Mgr. arch. Matej Hoppan
Komentár poroty:

Podobne ako návrh č.1, aj návrh č.2 prezentuje koncept monobloku s vertikálnym akcentom objektu hotela. Porota pozitívne ohodnotila najmä kvalitu urbanistického riešenia s presahom na širšie vzťahy a okolité väzby. Autori navrhujú kompozíciu zelenej osi pozdĺž ružinovského bulváru v celej jeho dĺžke od landscapových kaskád pred objektom Rosum, cez terénny zlom architektonizovaného schodiska pri novonavrhovanom hoteli, úpravou verejného priestoru pred športovým komplexom, popred areály nemocníc až k parku Andreja Hlinku. Správne tak identifikujú Achillovu pätu celého širšieho územia, ktorou bezpochyby je chaotický, nekultivovaný, až havarijný stav predpolia medzi Ružinovskou ulicou a líniou výstavby nielen v riešenom úseku, ale celej jeho dĺžke. Práve artikulácia verejného priestoru pred severným priečelím komplexu, zložená z úvahy o námestí, akejsi verejnej promenády s kioskovou vybavenosťou a zónou pobytových schodov je podnetným príspevkom k aktuálnej téme tvorby inkluzívneho verejného priestoru a môže byť pridanou hodnotou pre návštevníkov komplexu aj kontext celej Ružinovskej ulice.

Z funkčno-prevádzkového hľadiska porota ocenila zachovanie polohy tréningovej a curlingovej haly; nová hala a objekt plavárne sú navrhované lineárne pozdĺž osi bulváru so samostatnými vstupmi z exteriéru, čiastočne chránenými novou konštrukciou pergoly.

Popri pozitívach riešenia exteriéru je diskutabilným riešenie severného priečelia ako celku. Na jednej strane ho možno pochopiť ako dizajnovo odvážnejší pokus o kompozičné riešenie, ktoré zjemňuje monumentalitu monobloku celého komplexu a zároveň dáva jednotlivým fragmentom komplexu istú autonómiu a identitu. Na druhej strane však v širokej palete výrazov s pôvodnou tektonikou fasády predsadeného objemu štadióna, ornamentálnou čipkou pergoly a formálnym výrazom figúry hotela môže pôsobiť architektonicky nejednoznačne a eklekticky rozpačito. Navyše vzhľadom na severnú expozíciu tohto ťažiskového pobytového priestoru prináša úvaha o krytom, ale neuzavretom priestore, vystavenom severnému a severozápadnému vetru isté obavy z garancie bioklimatickej pohody.

Pred vstupom do pôvodného štadióna je vo forme námestia navrhovaný verejný rozptylový priestor, priamo nadväzujúci na foyer, ktoré autori navrhujú predstavať po celej šírke priečelia zimného štadióna. Problematickým sa javí zásah do jestvujúcej oceľovej konštrukcie tribúny zimného štadióna, kde autori navrhujú radikálnu asanáciu spodnej časti tribúny vo forme betónových stupňov a ich nahradenie výsuvnou tribúnou s cieľom zvýšiť plochu hracej/auditóriovej plochy. V návrhu sa ďalej uvažuje s doplnením časti podlažia medzi okrajom tribúny a obvodom haly, čím zanikne ľahkosť a elegancia vykonzolovanej oceľovej tribúny, ktorá spolu s unikátnou oceľovou strechou tvorí podstatu pôvodného architektonického riešenia zimného štadióna. Porota na jednej strane vníma tieto zásahy ako snahu nanovo definovať komunikačné väzby v pôvodnom objekte a optimalizovať organizáciu pohybu aj prevádzky v horizontálnom aj vertikálnom zmysle. Avšak vzhľadom na to, že takýmto prístupom bola úplne predefinovaná, až odstránená pôvodná architektonická hodnota, porota vyhodnotila tieto zásahy ako neprimerané, aj ekonomicky neodôvodniteľné.

Prevádzka plavárne v západnej časti komplexu je zvládnutá výborne - s jednoduchou a prehľadnou dispozíciou, vhodnou orientáciou s primeraným architektonickým slovníkom. Pozitívne je prepojenie bazénovej haly s exteriérom vytvorením slnečne exponovanej pláže vo väzbe na zelený park smerom k objektu Rosum.

Štíhly solitér hotela završuje urbanistickú kompozíciu a vhodne vyvažuje horizontálu halových objektov. Problémom - hoci riešiteľným - je absencia prepojenia hotela a športových prevádzok suchou nohou.

Návrh č. 2 rieši statickú dopravu pre návštevníkov v PHG prístupnej z ružinovskej radiály. Vjazd a výjazd do/z PHG je situovaný za odbočovacím pruhom na príjazdovú komunikáciu k pohotovosti UNB. Priechod pre chodcov umiestnený pred vjazdom do PHG vedený cez 4 pruhy je z pohľadu bezpečnosti chodcov nevhodný. Výjazd z PHG je pripojený do odbočovacieho pruhu v krátkej vzdialenosti tesne pred neriadeným dopravným uzlom s možným prejazdom cez električkovú trať. Dopravné pripojenie výjazdu z PHG v tomto mieste pri existujúcich dopravných pohyboch je nevhodné. Návrhu chýba drop-off zóna vo väzbe na hlavný vstup do haly štadiónu. Ako nedoriešené sa javí aj zásobovanie hotela a dopravný prístup hotelových hostí, kde odkaz na režim drop off z odbočovacieho pruhu pri Ružinovskej nie je dostatočným, ani reálnym riešením. Statická doprava pre zamestnancov, autobusy a prenosovú techniku je navrhnutá za halami v južnej časti pozemku, čo je z pohľadu prevádzky a obsluhy športového areálu veľmi vhodné riešenie.

Podnetné pre širší context Ružinovskej triedy je vyjadrenie názoru na potrebu nového urbanistického riešenia predpolia susedného areálu nemocnice, kde autori navrhujú odstrániť parkovanie z terénu a nahradiť ho parkovacím domom situovaným mimo zóny lineárneho parku.

tretia cena (8 000 €) – FVA, s. r. o.

Autori/Autorky:
Komentár poroty:

Návrh č.3 je založený na princípe solitérov v parku, na revitalizácii myšlienky bulváru/triedy, na ktorom sú ako perly umiestnené atraktívne, o pozornosť prosiace objekty - rekonštruovaná hala ZŠVDZ, novovytvorená tréningová dvojhala spolu s hotelom a objekt plaveckého bazéna. Celý komplex však pôsobí ako sústava architektonicky aj hmotovo rôznorodých a nepríťažlivých objemov suburbánnej periférie. Veľkosťou, aj výškovým členením hmoty klesajúcich západným smerom v nezáživnej postupnosti. Objekt bazénu, zapustený do terénu, pôsobí skôr dojmom energobloku, namiesto, slobodného a sebavedomého architektonického solitéru. Téma solitérov v krajine pritom nemusí byť koncepčne nevyužiteľná. Avšak vyžadovala by vyššie percento tvorivej presvedčivosti. Je na škodu veci, že z tejto snahy sa nepodarilo vycizelovať vyššiu kvalitu, odzrkadľujúcu ponúkané možnosti.

Koncept priečnej osi, kde sa pohyb a život sústreďuje medzi objektami,  je z hľadiska hľadania hlavného bodu nástupu do „hokejového“ sveta celkom objavný, z hľadiska dispozície a prevádzkovej schémy otázny. Akcentuje viac suterénne a prístupové cesty v týchto priestoroch, pričom v parteri  sú iba vstupy bez nadväznosti  na ostatné štruktúry a ich prevádzku. Priečna os vedie k transverzálnemu umiestneniu dvoch tréningových hál, diverzifikácii podporných priestorov, ako aj k prevádzkovej neistote (kolízia dotácie reštauračnej kuchyne so vstupom do plavárne). Život sa od Ružinovskej ulice odvracia do polohy ukrytej centrálnej pasáže.

Spôsob riešenia hotela ako súčasti objektu tréningových hál a curlingu pôsobí v prvom momente interesantne. Pri analýze konkrétnych dopadov nie celkom paralelnej súčasnosti halovej a hotelovej prevádzky, či geometrie priestorového nasadenia hotelových pavlačí nad halami sa takáto symbióza javí skôr problematickou (napr. nežiadúci svetelný efekt, switch on – off).
   

Objekt plavárne je hmotovo potlačený do polohy apendixu pri svojich dvoch väčších bratoch. Vnútorná dispozícia nepracuje správne s možnosťou orientácie na svetové strany. Jeho juhozápadná slnečná časť integruje wellnes a technologické zázemie, namiesto umiestnenia bazénov s prepojením interiéru s exteriérom. Tie sú paradoxne presklením orientované na sever, čo aj expert na bazénovú prevádzku vyhodnotil ako nevhodné. 

Krajinárske poňatie predpolia v zóne k Ružinovskej, vrátane úvahy o možnom spôsobe mimoúrovňového pešieho a cykloprepojenia s areálom Rosum a jazera Štrkovec je podnetné - i keď viac pre celkovú koncepciu Ružinovského bulváru, ako pre riešenie športového komplexu samotného.

Návrh č. 3 rieši statickú dopravu pre návštevníkov v PHG prístupnej z ružinovskej radiály spoločným vjazdom a výjazdom. Z návrhu nie je jasné otáčanie pre odjazd autobusov, počet stojísk pre BUS nezodpovedá požiadavkám. Návrhu chýba drop-off zóna vo väzbe na vstup do hotela a hlavného vstupu do haly štadiónu.

Návrh je v kolízii s telesom betónového kanalizačného zberača DN 4000/3100, ktorého prekládka je z technického aj finančného hľadiska viacmenej nereálna a vzhľadom na ktorý by bolo potrebné upraviť dispozičné riešenia v dotknutej zóne - výraznejším posunom telesa plavárne a reorganizáciou juhozápadného cípu suterénnej platformy.