Troyerovo námestie a Základná umelecká škola v Stupave

Porotu presvedčila jasnosť a čistota urbanistického riešenia, ktoré posilňuje charakter daného územia. Porota oceňuje kontextuálnosť pavilónovej koncepcie voči okolitej zástavbe, ktorá má veľmi dobrý predpoklad na etapizovateľnosť. Tým má veľký potenciál ďalšieho rozvoja projektu po upresnení zadania. Návrh je bohatý v prelínaní vonkajších priestranstiev a vnútorných priestorov. V kontexte ostatných návrhov prináša iný- inovatívny pohľad na zastavanosť územia aj na riešenie jednotlivých dispozícií. Historický objekt Troyerovej kúrie je zachovaný a rekonštruovaný vo svojej základnej podobe. Estetické a dispozičné riešenie je na vysokej úrovni a vytvára inšpiratívne prostredie pre ďalší umelecký vývoj žiakov základnej umeleckej školy. Návrh v najvyššej miere vyhovel požiadavkám súťažného zadania a preto ho porota jednohlasne doporučuje k realizácii.

Porota kladne hodnotí jasnú urbanistickú štruktúru charakteristickú solitérnou zástavbou s prehľadnou funkciou jednotlivých objektov ako aj jednoznačnú etapizáciu. Prínosom vidí kvalitne pojednanú obnovu Troyerovej kúrie a jej oslobodenie voči námestiu. Sporným sa javí výška budovy samotnej umeleckej školy oproti návrhu v prvom kole, jej inštitucionálny charakter a nesúlad vnútorných priestorov chodieb a schodísk voči čelnej fasáde. Otáznym je aj netransparentnosť multifunkčnej sály zakrývajúca priľahlú zeleň a formálnosť verejných priestranstiev.

Silná zastavovacia schéma je vhodnou možnou reakciou na heterogénnu situáciu miesta. Jasne vytyčuje univerzálne využiteľné priestranstvo s ideovo- spoločenským akcentom sály a bez okrášľovacích banalít. Integrovanie plochy trhoviska pod levitujúcu hmotu školy je inšpiratívnym návratom zaniknutej črty mestskej urbánnej typológie. Formálny dispozičný návrh podlaží školy neodráža konštrukčno-priestorový potenciál takejto zostavy. Problematickým sa javí redukcia nástupov školy len na prístupy do vertikálnych jadier v rovine parteru.. Dvojjedinná figúra historického objektu a tubusu sály je možná a podnetná – otáznym sa javí ich tesné susedstvo. Vnútorné usporiadanie tohto dôležitého ťažiska celého areálu – osobitne sály – je nedostatočne preukázané.

Porota ocenila na návrhu jasnú koncepciu verejných priestorov námestia – priestor medzi budovami nesúci hlavný nápor návštevníkov počas podujatí a mohutný parkový priestor nadväzujúci na existujúcu zeleň. Silná je aj figúra školy rozvinutá okolo átria tvarovo nadväzujúca na pôvodný objekt kúrie. Motív sedlových striech však pôsobí príliš formálne, vnáša do námestia „vidieckosť“. Z dispozície nie je jasne čitateľné, čo je interiér a exteriér. Niektoré dispozičné rozhodnutia sú problematické (poloha zborovne, nevyužitý potenciál kúrie, rozpačitý vzťah školy k parku). Otázne je aj využitie trávnatej plochy parku počas organizovania veľkých podujatí, zeleň by pravdepodobne musela byť nahradená spevnenou plochou.

Porota poskytla možnosť kreatívnejšie rozpracovať „blokový koncept“ posunutím návrhu do druhého kola. Autori túto možnosť nevyužili naplno. Objekt Troyerovej kúrie je prístavbou značne potlačený. Fasády nového objektu sú fádne a monotónne a neodzrkadľujú v plnej miere, že sa jedná o budovu „umeleckej“ školy. Celkový architektonický výraz nezaujal. Negatívne boli hodnotené aj dispozičné a prevádzkové väzby, ktorým chýbala väčšia logika. Podzemné parkovisko nie je vhodné riešenie na zabezpečenie potreby statickej dopravy.

Návrh pracoval s odvážnou kompozíciou masívneho monobloku novostavby ZUŠ a segregovaného historického objektu kúrie, doplnenou „ostrovmi rôznych atmosfér “ na verejnej ploche. Upustenie od pôvodného konceptu námestia z 1.etapy nakoniec nebolo presvedčivé a jeho potenciál nebol využitý. Navrhovaná novostavba ZUŠ sa v 1. Etape javila ako fragmentovaná, ale po dopracovaní je svojim objemom mimo merítka, najmä svojou východnou fasádou a taktiež prepojenie priestorov podzemným tunelom je v danom mieste neadekvátne.