Novostavba Vysokej školy múzických umení na Svoradovej ulici v Bratislave

Návrh podľa členov poroty najlepšie spĺňa kombinované kritérium najvhodnejšieho riešenia vo vzťahu k zadaniu. Ukazuje invenciu architekta a jeho schopnosť vnímať a zladiť široké spektrum prevádzkových, architektonických, urbanistických a technických súvislostí a nárokov na projekt. Navrhnutá dispozícia je riešená v súlade so zadaním a primerane rešpektuje rozdelenie prevádzok podľa požiadavky vyhlasovateľa. Riešenie fasády s predsadenými pavlačami porota vyhodnotila z viacerých aspektov ako zodpovedajúce potrebám dostavby školy, poskytujúce vhodné pasívne tienenie fasády a tiež exteriérovú pobytovú plochu na každom podlaží. Zároveň je, podľa názoru poroty, v navrhnutom rozsahu, vhodnou architektonickou formou pre vytvorenie charakteristickej identity pre komplex budov VŠMU. Porota, vrátane zástupcu vyhlasovateľa, kladne vníma ideu odhalenia javiskovej techniky ako „rubovej strany divadla“ vyjadrenú celkovým vzhľadom návrhu dostavby. Objekt tak sympaticky komunikuje svoj obsah do ulice aj do verejného priestoru v predpolí. Vhodnosť a účelnosť navrhnutého vonkajšieho schodiska, nad rámec jeho kompozičnej funkcie vo fasáde, vyžaduje ďalšie posúdenie. Koncept spĺňa nároky na profesionalitu a flexibilitu pre rozpracovanie a dopracovanie architektúry, konštrukcie a technického vybavenia budovy v ďalších fázach prípravy projektu a porota ho na základe spoločného stanoviska odporúča na realizovanie.

Návrh zaujal kvalitným riešením dispozičných vzťahov vytvárajúcich optimálny model prevádzky školy v novej budove. Príkladná je tiež práca s parterom a predpolím budovy, ktorá prirodzene využíva konfiguráciu terénu na zaujímavé otvorenie predpolia sálových priestorov do ulice. Porota v diskusii a hodnotení takéhoto konceptu vníma aj určité limity ponechania „jamy“ pred budovou, a to najmä z hľadiska bezbariérového prístupu, ako aj kontroly využívania exteriérových plôch. V protiklade ku kvalitám dispozičného riešenia, svojou prísne samoregulovanou architektonickou formou, opakujúcou tektoniku pôvodnej budovy, návrh vyjadruje veľmi úsporný architektonický názor na budovu a na identitu školy. Rozsah rozpracovania návrhu fasády síce ponecháva priestor na predstavu o konkrétnejšej podobe objektu, prísne členenie fasády a navrhnutý alubondový obklad však podľa názoru poroty nezodpovedá v primeranej miere charakteru zadania a programu budovy. Porota na súťažnom návrhu ocenila celkovú vyváženosť a kultivovanosť riešenia, ktorá by mohla byť vhodným základom na dopracovanie návrhu a projektovú prípravu dostavby.

Porota posúdila návrh ako racionálny a zároveň inovatívny. Pôdorysné riešenie podlaží poukazuje na skúsenosti architekta s navrhovaním kvalitného a funkčného vnútorného prostredia budov so snahou o intenzívne využitie disponibilného priestoru. Porotu zaujala tiež myšlienka nahradenia exteriérového prehĺbenia pred budovou vyvýšeným „plató“, v spojitosti s konceptom pokračovania javiska sály v exteriéri. Zároveň je takto navrhnutá, otvorená sála bez zákulisia, z pohľadu jej zamýšľaného multifunkčného využitia, skôr nevyhovujúca. Štruktúrovaná, kontajnerová architektúra je v súčasnosti obľúbenou témou a pre potreby klienta je akceptovateľná. Takto zvolená forma však nedostatočne zohľadňuje kontext prostredia a súčasne pôsobí ako príliš uzavretá a dokončená, čo by mohlo komplikovať jej rozpracovanie v ďalšom postupe prípravy projektu. Nepresvedčivo v tomto kontexte pôsobí nenadväzujúci, resp. chýbajúci nosný systém na jednotlivých podlažiach, ktorý by v ďalších stupňoch vyžadoval zásadné preriešenie.

Kvalitou návrhu je strohý architektonický výraz, takmer indiferentný k miestu i času svojho vzniku, ktorý v kombinácii s minimalizovaným objemom vytvára efekt subtílnej monumentality architektúry. Elementárna forma budovy a klasicizujúci vertikálny raster terazzovej fasády, prechádzajúci viditeľne naprieč stavbou vo forme rebrového stropu, pôsobia ako primerané funkcii objektu a môžu sa stať vhodnou „kulisou“ umeleckej školy. Porota kladne hodnotí aj kompaktné dispozičné riešenie a s tým súvisiacu ekonomickosť návrhu, tá je však čiastočne eliminovaná náročným konštrukčným riešením fasády. Otvorenie a prepojenie dispozície cez sedem podlaží je diskutabilné z pohľadu prevádzky, ako aj splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti.

Budova je navrhnutá s jasne vyjadreným architektonickým rukopisom, ktorý v sebe spája aktuálny vzhľad s citáciou kordónových ríms okolitých stavieb. Diagonálne, pílové elementy na streche a v parteri, spolu s výklopnými markízami poskytujú budove originálnu, ľahko odlíšiteľnú identitu, ktorá by podliehala ďalšiemu schvaľovaniu v procese povoľovania. Návrh si v parteri volí variant zvýšeného predpolia a priečne vloženej otvorenej sály s preskleným zadným prospektom javiska. Takéto riešenie hodnotí porota z pohľadu uvažovanej multifunkčnej prevádzky ako limitujúce, napriek vizuálnym kvalitám a pozitívnemu vplyvu na verejný priestor v predpolí budovy. Jasne navrhnutý nosný systém v kombinácii s ľahkými a mobilnými priečkami prispievajú k flexibilite a variabilite priestorov.

Svieži a mierne eklektický návrh, hľadajúci limitnú polohu hravosti a teatrálnosti, so snahou o ich vyjadrenie súčasným architektonickým slovníkom. Porota sa dohodla na zaradení tohto návrhu k odmeneným na základe vzťahu navrhovanej formy k funkcii budovy aj napriek jeho nekontextuálnej, súťažnej „ľahkovážnosti“. Zapustený parter, prekryté exteriérové pobytové plochy, predsadený raster vytvárajúci podklad pre popínavú zeleň na fasáde, rozličné formy tienenia - návrh reaguje na funkcie budovy a využíva viacero elementov, ktoré sú vhodným obohatením riešenia pre užívateľov. Poloha autovýťahu prevádzkovo aj fyzicky roztínajúceho parter a uzavretá chodbová dispozícia čiastočne oslabujú ostatné kvality návrhu.

Reprezentant „oponovej“ architektúry, ktorý podľa hodnotenia poroty najlepšie využil túto formalistickú ideu v prospech kvality architektonického návrhu. Vrstvenie a tektonika fasády, striedanie jej otvorenosti a uzavretosti vytvárajú vyváženú a vkusnú kompozíciu, harmonicky dopĺňajúcu prieluku v obraze Svoradovej ulice. Dominantný presklenie multifunkčnej sály s priehľadom zo schodov spájajúcich ulicu so Zámockou ulicou skreslene evokuje dojem hlavného vstupu do objektu. Uzavretý dvor v uličnom profile pred budovou má potenciál slúžiť ako chránený exteriérový priestor pre študentov školy. Návrh je nejasný v riešení dispozície, najmä koncepcie sálových priestorov a z pohľadu prevádzkových nárokov školy by vyžadoval viaceré zmeny.