Galantská knižnica

Silný a jasný koncept domu vsadeného v relikte obvodového muriva pôvodnej stavby. Rozdelením programu na viac podlaží návrh redukuje zastavanosť územia na nevyhnutné minimum. Trojpodlažná hmota, vďaka svojmu filigránskemu manzardovému zošikmeniu, nepôsobí príliš mohutne a svojou výškou dáva jasne najavo status verejnej inštitúcie. Návrh výborne pracuje so vzťahom dvoch parkov, ktoré nerozdeľuje, ale spája a ako jeden z mála naplno využíva orientáciu na dve strany a výhľady, ktoré poskytujú. Dispozícia domu je premyslená a prevádzka efektívna. Vďaka svojej jednoduchosti umožňuje prípadnú budúcu transformáciu náplne objektu bez väčších stavebných zásahov a prehnaných nákladov.

Kompaktná hmota novej budovy reaguje so svojou historickou „kožou“ rôznymi spôsobmi a bývalý hospodársky objekt tvorí v návrhu iba akýsi vonkajší rámec, za ktorým ožíva vlastný svet. Historická krídlová stavba je dopovedaná v decentnej forme rozdielnych exteriérových povrchov dedikovaných
pre spoločenské akcie na jednej strane a statickú dopravu na druhej. Objekt kaviarne v JV rohu pozemku sa javí ako samoúčelný a funkcia by mohla byť súčasťou foyer knižnice.

Záhrada s kontrolovaným vstupom je samostatným a svojbytným svetom, kde sa môže v tieni pod korunami stromov naplno rozvíjať spoločenský a kultúrny život. „LEN“ zelené nádvorie vnímame ako integrálnu a podstatnú súčasť návrhu, ktorá mohla vzniknúť vďaka efektívne naskladanému stavebného objemu. V rámci etapizácie realizácie je možné začať s predstihom práve s výsadbou zelene v záhrade, nakoľko stavebné práce budú sústredené na inom mieste. Otázne zostáva stvárnenie ruiny a jej výsledná podoba, ktorá bude tvoriť prvý plán nového domu. Pri ďalšom rozpracovaní návrhu je potrebné pri riešení podzemného podlažia zohľadniť hydrogeologické pomery v lokalite.

Dom dvoch tvárí. Z ulice zachováva dom v pôvodnom výraze a na SV strane obnovuje pôvodný prejazd, čím sa odvoláva na historickú podobu uzavretého klastra. Otvorením tohto prejazdu získava objekt adekvátny verejný priestor - nástup do oboch parkov, nádvoria, či knižnice. Z pohľadu pasanta na ulici je nová knižnica jasne čitateľná. Prístavba umožňuje presvetlenie hlbokej dispozície vnútornej prevádzky knižnice, ponúka rôzne priehľady a zákutia. Samotné átrium je dobrým kontrolovaným priestorom pre aktivity knižnice, workshopy, čítačky, akási bublina v okolí pod taktovkou knižničných aktivít. Prístavba s jemne klesajúcou atikou tvorí jasný charakter domu zo strany parku.

Negatívnou stránkou návrhu je jeho obrovský záber územia a sním spojené vyššie prevádzkové náklady. Tvarovanie prestrešenia átria a vstupnej „pasáže“ poloblúkom sa javí ako čisto formálne. Návrh nepochopiteľne rezignoval na využitie rozsiahlej plochy novovytvorenej strechy.

Návrh pracuje s pôvodným domom, ktorý zapája do novej dispozície. Zvonku hmotnejší objekt je prešpikovaný objemnými signálnymi svetlíkmi, či hmotami, ktoré dom perforujú zhora a zároveň pútajú pozornosť na dom zvonka. Na SZ strane je k domu pridané bočné krídlo, v ktorom sa nachádza kompletné zázemie prevádzky celého objektu. Nástup je vyriešený veľkorysým zapusteným závetrím s priehľadom do dvora a parku. Dispozícia je čistá a prevádzka účelná. Interiér poskytuje množstvo rôznych priestorových zážitkov a zaujímavých momentov, ktoré však môžu byť problémom pri ďalšej adaptácii domu. Motív gánku, s ktorým návrh pracuje smerom do nádvoria sa nejaví ako úplne ideálny. Samotný dvor zostáva v rámci návrhu nedotiahnutý.

Dom rovnako dobre odhadol rozpletenie pohybu peších a ostatnej nevyhnutnej obsluhy zázemia knižnice. Návrh prináša polouzatvorené átrium, na ktoré však v rovnakom momente zabúda usporiadaním naväzujúcej dipozície. Hra objemov v exteriéri je zaujímavá, avšak orientácia pultovej strechy je otázna.

Návrh zaujal jednoduchým riešením pôvodného domu a pridaním sekundárneho traktu v rovnakom objeme. Čistá prevádzka, postupné otváranie sa domu smerom do záhrady, prevýšené priestory a citlivá forma. Slabou stránkou je poddimenzovanie vstupu, jeho umiestnenie vstupu zo štítovej strany domu v prieluke a umiestnenie statickej dopravy na hranu zámockého parku.

Divoká karta medzi návrhmi. Dom ako jediný akcentuje uličnú frontu a odvážne odklonenie prednej fasády dáva možnosť vzniku verejného priestoru v predpolí knižnice. Zo strany parku strecha domu klesá po zem a vytvára pobytové schody. Voľnosť a dynamika návrhu však narážajú na nedotiahnuté dispozičné riešenie a náročnosť konštrukcie, ktorá v danej mierke nemá opodstatnenie.

Návrh pridáva k pôvodnému domu rozsiahly dvorový trakt, v ktorom sústreďuje spoločenský život v rámci knižnice. Dispozícia je účelná, strešná krajina však možno až príliš modelovaná. Celková orientácia šikmej časti nie je vhodná a celý dom sa otvára mimo hlavných priehľadov zo zámockého parku.